Jednotný identifikátor zdroja (URI, z anglického Uniform Resource Identifier) je textový reťazec, ktorý jednoznačne identifikuje alebo pomenúva zdroj v počítačových sieťach. URI slúži ako univerzálny mechanizmus na referencovanie súborov, služieb, e‑mailových adries, dokumentov a ďalších entít. Z technického pohľadu URI poskytuje syntaktický rámec, ktorý umožňuje rozlíšiť spôsob prístupu (schému) a umiestnenie alebo meno zdroja. Viac o základnom pojme nájdete aj tu: ďalšie informácie o URI.

Štruktúra URI

URI sa obyčajne skladá z viacerých častí. Najdôležitejšie sú:

  • Schéma – určuje typ identifikátora (napr. http, https, ftp, mailto, urn),
  • Autorita – voliteľná časť obsahujúca hostiteľa a prípadne port,
  • Cesta – popisuje konkrétnu lokáciu v rámci autority,
  • Query – dotazové parametre za znakmi ? používané pri vyhľadávaní alebo filtrovaní,
  • Fragment – ukazovateľ na vnútornú časť dokumentu za znakom #.

Pri práci s URI sa často používajú kódovania (percent‑encoding) pre znaky, ktoré nie sú povolené priamo. Podrobnosti o špecifikácii komponentov sú popísané v príslušných štandardoch a technických dokumentoch: špecifikácie a štandardy.

História a štandardizácia

Koncept URI sa vyvinul spolu s rozvojom webu a sieťových protokolov, aby poskytol jednotný spôsob pomenovania zdrojov. Dôležité technické špecifikácie formalizujú syntax a význam jednotlivých častí, pričom moderné normy zohľadňujú aj medzinárodné znaky pomocou rozšírenia IRI (Internationalized Resource Identifier). Implementácie a knižnice často vychádzajú zo štandardov, ktoré určujú interoperabilitu medzi systémami a aplikáciami.

Príklady a bežné použitie

Typické príklady URI zahŕňajú webové adresy (https://example.org/path/resource.txt), FTP lokátory (ftp://example.org/resource.txt), e‑mailové odkazy (mailto:[email protected]) alebo identifikátory typu URN. URI sa využívajú v prehliadačoch, API, konfiguračných súboroch, dátových formátoch (napr. XML namespaces) a pri prepojení dát na internete. Ilustračné Príklady URI ukazujú rôzne schémy a syntaktické varianty.

Rozdiel medzi URI, URL a URN

V bežnom používaní sú pojmy často miešané. URI je všeobecný pojem pre identifikátor. URL (lokátor) zdôrazňuje, ako zdroj nájsť — teda udáva miesto a prostriedok prístupu. URN predstavuje meno v trvalom mennom priestore, ktoré nemusí poskytovať okamžitú metódu prístupu. Pre praktické účely však prehliadače a nástroje často spracúvajú všetky tieto formy prostredníctvom spoločných knižníc. Viac o rozdieloch: vysvetlenie rozdielov.

Pozoruhodné je, že URI umožňujú jednotný spôsob referencovania v mnohých technológiách, čím sú kľúčovým prvkom internetu a prepojených dát. Správne vytvorené a normalizované URI uľahčujú zdieľanie zdrojov, cachovanie, smerovanie a zabezpečenie v sieťových aplikáciách.