Kisan Baburao Hazare známy ako Anna Hazare (narodený 15. júna 1937) je indický sociálny aktivista. Narodil sa v Bhingar v oblasti Ahmednagar v dnešnom štáte Maháráštra. Slúžil v indickej armáde, kde si osvojil disciplínu a organizátorské schopnosti, ktoré neskôr uplatnil vo svojej práci s vidieckymi komunitami. Hazare je známy predovšetkým vďaka komplexnému rozvoju dediny Ralegaon Siddhi v Indii, kde presadzoval opatrenia proti erózii pôdy, zlepšenie zásobovania vodou, pestovanie lesov, zákaz alkoholu a miestnu sebaorganizáciu. Za svoju prácu vo vidieckom rozvoji bol ocenený indickým štátom; medzi jeho vyznamenaniami je aj tretie najvyššie civilné ocenenie v Indii, Padma Bhushan.

Ralegaon Siddhi a princípy práce

V Ralegaon Siddhi Hazare zaviedol súbor praktík, ktoré mali dlhodobý vplyv na život v dedine. Medzi kľúčové opatrenia patria:

  • projekty zásobovania vodou a zadržiavania dažďovej vody (watershed management), ktoré pomohli obnoviť podzemné vody;
  • obeť dobrovoľnej práce (shramdaan) a komunitná správa miestnych projektov;
  • obnova lesov a pôdnych systémov na zastavenie erózie;
  • sociálne pravidlá vrátane zákazu predaja alkoholu a kontroly nad lokálnym hospodárstvom;
  • podpora sebaorganizácie obyvateľov a transparentného riadenia miestnych financií.

Tieto opatrenia sa stali príkladom „modelovej dediny“ a inšpirovali podobné iniciatívy v iných častiach krajiny.

Protikorupčné hnutie 2011 a hladovky

V roku 2011 zohral Hazare vedúcu úlohu v masovom protikorupčnom hnutí požadujúcom silný zákon o ombudsmanovi (tzv. Lokpal alebo Jan Lokpal Bill). V apríli 2011 začal časovo neobmedzenú hladovku s cieľom vyvinúť tlak na indickú vládu, aby prijala jeho požiadavky týkajúce sa korupcie. Po rokovaniach vláda niektoré jeho požiadavky akceptovala a on hladovku ukončil.

V auguste 2011 opäť zahájil hladovku, tentoraz v centre politického diania, a žiadal prijatie silnejšieho zákona o ombudsmanovi. Hnutie získalo rozsiahlu podporu obyvateľov miest po celej Indii — na protestoch sa zúčastnili tisíce ľudí, viaceré občianske organizácie i známe osobnosti. Po tlaku verejnosti a parlamentu Hazare svoju hladovku ukončil, keď parlament prijal opatrenia súvisiace s jeho požiadavkami. Protesty z roku 2011 výrazne zvýšili povedomie o problémoch korupcie a o potrebe legislatívnych zmien.

Metódy a kritika

Hazare sa hlásil k gandhianstvu — to znamená, že používal nenásilné formy protestu, pričom hladovky sú jeho najznámejším nástrojom. Tento štýl mu priniesol veľkú popularitu, ale aj kritiku. Medzi hlavné námietky voči nemu patrili:

  • tvrdé, niekedy paternalistické alebo autoritatívne prístupy pri zavádzaní pravidiel v dedinách (napr. prísne sankcie za porušenie zákazu alkoholu);
  • kontroverzné a vyhranené vyjadrenia k otázkam spravodlivosti a k demografickej politike — kritici mu vyčítali podporu prísnych opatrení na kontrolu populácie, vrátane názorov spomínaných v súvislosti s nútenými sterilizáciami;
  • nejasnosti a diskusie okolo jeho politických väzieb a spôsobu, akým sa občianske protesty pretransformovali na masové hnutie — niektorí analytici upozorňovali, že hnutie obchádzalo tradičné demokratické mechanizmy.

Hazare bol tiež niekoľkokrát zatknutý alebo zadržaný pri protestoch, čo len zintenzívnilo verejnú diskusiu o pomere medzi občianskou neposlušnosťou a zákonom.

Dedičstvo a vplyv

Anna Hazare zostáva jednou z najvýraznejších postáv indického občianskeho aktivizmu. Jeho diela v oblasti obnovy vidieka a boj proti korupcii inšpirovali mnohých aktivistov a občianske iniciatívy po celej krajine. Zároveň jeho metódy a niektoré názory vyvolávajú dôležitú debatu o etike aktivizmu, o hraniciach komunitného riadenia a o spôsoboch, akými môže občianska spoločnosť ovplyvňovať legislatívu a verejnú politiku.