Ben Feringa — holandský chemik, Nobelov laureát za supramolekulárnu chémiu
Ben Feringa — holandský chemik, Nobelov laureát 2016, priekopník supramolekulárnej chémie, nanotechnológií a fotochémie; život, výskum a vplyv na modernú chémiu.
Bernard Lucas "Ben" Feringa (narodený 18. mája 1951 v Barger-Compascuum) je holandský chemik, ktorý sa špecializuje na organickú chémiu, materiálovú vedu, nanotechnológiu a fotochémiu. Je známy predovšetkým vďaka svojim priekopníckym prácam v oblasti molekulárnych motorov a supramolekulárnej chémie.
Vzdelanie a akademická kariéra
Feringa študoval na univerzite v Groningene, kde získal vysokoškolské a doktorandské vzdelanie a neskôr pôsobil ako profesor. Počas svojej akademickej kariéry viedol výskumné skupiny, vychoval množstvo doktorandov a publikoval početné vedecké práce zamerané na syntézu, mechanizmy a využitie molekulárnych mechanizmov a fotoaktívnych molekúl.
Výskum a hlavné príspevky
Ben Feringa je považovaný za jedného z lídrov v oblasti navrhovania a syntézy molekulárnych strojov — systémov, ktoré na molekulárnej úrovni vykonávajú riadený pohyb. Medzi jeho najznámejšie prínosy patrí:
- navrhnutie a realizácia rotačných molekulárnych motorov, ktoré dokážu vykonávať jednosmerný rotačný pohyb riadený svetlom alebo chemickými impulzmi;
- vývoj molekulárnych spínačov a mechanizmov, ktoré umožňujú prepínanie medzi stavmi pri zachovaní opakovateľnosti a kontroly;
- aplikovanie princípov supramolekulárnej chémie na tvorbu veľkých, funkčných nanosystémov s potenciálnym využitím v materiálovej vete a nanotechnológii.
Nobelova cena a medzinárodné ocenenie
V roku 2016 získal spolu s Jean-Pierrom Sauvageom a Fraserom Stoddartom Nobelovu cenu za chémiu. Ocenenie bolo udelené za vývoj a syntézu molekulárnych strojov a za ukážku, že je možné navrhnúť a vyrobiť kontrolované pohybové funkcie na molekulárnej úrovni — od jednoduchých spínačov až po komplexnejšie pohybové jednotky.
Význam a možné aplikácie
Práce Feringu majú široký význam pre základný i aplikovaný výskum. Kontrolované molekulárne pohyby otvárajú perspektívy pre:
- nové typy inteligentných materiálov, ktoré reagujú na svetlo, teplo alebo chemické signály;
- molekulárnu dopravu a doručovanie liečiv v medicíne (hoci väčšina aplikácií je stále v experimentálnej fáze);
- miniaturizované mechanické prvky v molekulárnej robotike a v oblasti molekulárnej elektroniky;
- lepšie porozumenie procesov, ktoré riadia pohyby a interakcie na nanoškále.
Publikácie, vyučovanie a vplyv
Feringa je autorom alebo spoluautorom mnohých vedeckých článkov v prestížnych časopisoch a držiteľom viacerých patentov. Ako pedagóg a vedúci výskumných tímov zohral významnú úlohu v rozvoji novej generácie chemikov a nanovedeckých pracovníkov. Jeho práce významne prispeli k tomu, že supramolekulárna chémia a konštruovanie molekulárnych strojov sa stali samostatnou a dynamickou oblasťou výskumu.
Ocenenia a verejný význam
Okrem Nobelovej ceny mu boli udelené aj ďalšie medzinárodné ocenenia a čestné tituly. Jeho výskum často nachádza priestor v populárno-odborných prezentáciách a prispieva k širšiemu povedomiu o tom, ako môže chemická veda formovať budúce technológie.
Ben Feringa zostáva aktívny v vedeckej komunite, pokračuje v experimentoch s molekulárnymi strojmi a v hľadaní praktických spôsobov ich nasadenia v materiáloch aj technológiách budúcnosti.
Prehľadať