Choi Kyu-hah (16. júla 1919 – 22. októbra 2006; písaný aj ako Choi Kyu-ha) bol prezidentom Južnej Kórey v rokoch 1979 až 1980. Narodil sa vo Wonju v provincii Gangwon. Pred nástupom na najvyšší úrad v krajine pôsobil na viacerých dôležitých postoch: v rokoch 1967 až 1971 bol ministrom zahraničných vecí a v rokoch 1975 až 1979 predsedom vlády.
Po zavraždení Park Chung Hee v roku 1979 sa moci ujal Choi, vtedajší juhokórejský premiér. Parkova dlhoročná autoritárska vláda vyvolala široké protesty a tlak na demokratizáciu. Choi sa predstavil ako prechodný a mierny vodca: sľuboval prípravu novej ústavy a konanie slobodných volieb. V očiach verejnosti a politických elít mal však Choi len slabú osobnú politickú základňu a spoliehal sa na podporu profesionálnej politickej a administratívnej triedy.
Už koncom roku 1979 však jeho pozíciu oslabil vojenský zásah. V decembri 1979 generálmajor Chun Doo-hwan a jeho blízki spojenci v armáde vykonali vojenský prevrat (známy ako puč 12. decembra), rýchlo odvolali niektorých vysokých dôstojníkov a začali prakticky ovládať rozhodovacie procesy vo vláde.
Na jar 1980 Choi—snaha o stabilizáciu situácie—vymenoval Chun Doo-hwana za šéfa Kórejskej ústrednej spravodajskej služby (KCIA), čím mu poskytol veľkú moc nad vnútornou bezpečnosťou. V polovici mája 1980 armádne vedenie rozšírilo vojenský dohľad nad krajinou a vyhlásilo stanné právo, čím boli potlačené demokratické slobody a odstránené prejavy civilnej samosprávy. V Soule a v Gwangju vrcholili študentské a občianske protesty.
V meste Gwangju protesty prerástli do ozbrojeného povstania proti vojenskej prítomnosti a represii. V dňoch od 18. do 27. mája 1980 zasiahli bezpečnostné zložky tvrdo a konflikt vyvrcholil masívnymi stratami na civilných životoch. Podľa oficiálnych údajov bolo zabitých viac než 200 civilistov; nezávislé vyšetrovania a odhady z občianskych zdrojov však hovoria o vyššom počte obetí, a udalosti zostávajú jednou z najtraumatickejších kapitol modernej juhokórejskej histórie (často sa o nich hovorí ako o masakre v Gwangju).
Po týchto udalostiach Choi postupne strácal reálnu moc a tlak armádnych predstaviteľov narastal. O niekoľko mesiacov neskôr odstúpil z funkcie prezidenta; Chun Doo-hwan sa formálne stal prezidentom 1. septembra 1980. Po odchode z politiky Choi žil zvyšok života v relatívnej anonymite a vyhýbal sa verejnému životu. Zomrel 22. októbra 2006 vo veku 87 rokov.
Odkaz Choiho prezidentstva je zložité hodnotiť: na jednej strane sa pokúsil o prechod k demokracii s prisľúbením ústavnej reformy a volieb, na druhej strane jeho slabé vedenie a neschopnosť zabrániť vzostupu vojenskej moci prisudzujú časť zodpovednosti za následné represie a krvavé potlačenie protestov. V nasledujúcich desaťročiach sa spoločnosť i súdy opakovane venovali právnym a historickým následkom decembrového puču a udalostí v Gwangju, pričom v polovici 90. rokov a neskôr boli vedúci predstavitelia vojenskej junti predmetom trestného stíhania a verejnej kritiky.