Jean Paul Pierre Casimir-Perier (francúzska výslovnosť: [ʒɑ̃ kazimiʁ pɛʁje]; 8. novembra 1847 – 11. marca 1907) bol francúzsky politik, ktorý krátko pôsobil ako piaty prezident Francúzskej tretej republiky. Narodil sa v Paríži do vplyvnej politickej rodiny: bol synom Augusta Casimira-Periera a vnuk Casimira Pierra Periera, ktorý bol premiérom za vlády Ľudovíta Filipa.
Začiatky a postup v politike
Do verejného života vstúpil ako tajomník svojho otca, ktorý bol ministrom vnútra za prezidenta Thiersa. Casimir-Perier sa rýchlo etabloval v parlamente: bol zvolený za poslanca, neskôr zastával významné parlamentné funkcie. V rokoch 1890–1892 pôsobil ako podpredseda Poslaneckej snemovne a v roku 1893 sa stal jej predsedom. Jeho politická pozícia sa pohybovala v moderátorských a republikánsky orientovaných kruhoch politického spektra tej doby.
Predseda vlády
Dňa 3. decembra 1893 sa Casimir-Perier stal predsedom vlády a zároveň ministrom zahraničných vecí. Jeho kabinet čelil vnútorným aj zahraničnopolitickým výzvam a po niekoľkých mesiacoch, 30. mája 1894, podal demisiu. Po odchode z premiérskej funkcie bol znovu zvolený za predsedu Poslaneckej snemovne.
Prezidentstvo
Po atentáte na prezidenta Carnota bol 24. júna 1894 Casimir-Perier zvolený za prezidenta republiky. Vo voľbe získal 451 hlasov; jeho najbližší súper Henri Brisson získal 195 hlasov a Charles Dupuy 97 hlasov. Oficiálny začiatok jeho funkčného obdobia sa datuje do júna 1894. Jeho pôsobenie na poste prezidenta však trvalo len niekoľko mesiacov – rezignoval 14. januára 1895 (úradne svoju funkciu opustil v polovici januára 1895).
Ako dôvod rezignácie uviedol, že ho ministri i vládne kruhy ignorujú, nekonzultujú s ním rozhodnutia a neinformujú ho o dôležitých politických záležitostiach, najmä v oblasti zahraničnej politiky. Jeho odstúpenie poukázalo na slabosť výkonnej moci v tretej republike a na rozdiel medzi formálnymi právomocami prezidenta a skutočnou politickou realitou vtedy existujúcich strán a kabinetov.
Neskorší život a aktivity
Po rezignácii Casimir-Perier úplne opustil aktívnu politiku. Venoval sa podnikaniu, predovšetkým v baníctve a priemysle, kde sa angažoval ako investor a člen predstavenstiev. Zomrel 11. marca 1907 v Paríži.
Účasť v Dreyfusovej kauze
Aj po odchode z politiky sa jeho meno objavilo pri jednej z najväčších politických a spoločenských afér Francúzska konca 19. storočia – Dreyfusovej kauze. Na procese s Alfredom Dreyfusom v Rennes malo Casimirovo-Perierovo svedectvo, na rozdiel od svedectva generála Merciera, veľkú hodnotu pre Dreyfusovu kauzu. Jeho výpoveď prispela k odhaleným nezrovnalostiam v konaní predstaviteľov armády a k verejnej diskusii o spôsobe vedenia vyšetrovania a súdnych procesov.
Odkaz
Jean Casimir-Perier zostal historicky vnímaný ako postava, ktorá zdôraznila limitovanú reálnu moc úradujúceho prezidenta v parlamentarizovanej tretej republike. Jeho krátke a turbulentné prezidentstvo a následný odchod do súkromného života odrážajú komplikované vzťahy medzi exekutívou, vládou a parlamentom v tejto ére francúzskych dejín.