Infant José Portugalský, princ Brazílsky, vojvoda z Braganzy (20. augusta 1761 – 11. septembra 1788) bol až do svojej smrti v roku 1788 následníkom portugalského trónu ako najstaršie dieťa portugalskej Márie I. a jej manžela, kráľa Pedra III. Okrem titulov princa brazílskeho a vojvodu z Braganzy bol niekedy označovaný aj ako princ z Beiry, hoci všeobecne bol známy predovšetkým ako princ Brazílsky.
Život a postavenie
José bol najstarším synom kráľovského páru a prirodzeným dedičom dynastie Braganza. Ako následník trónu niesol reprezentatívne povinnosti a tradičné tituly, ktoré odrážali postavenie portugalskej koruny a jej koloniálnej nadvlády v Amerike. Jeho výchova, vzdelanie a príprava na úlohu panovníka prebiehali podľa obvyklých zvyklostí európskych kráľovských dvorov 18. storočia.
Smrť a následky
José zomrel vo veku 27 rokov na kiahne— v tej dobe nebezpečné ochorenie, ktoré spôsobovalo vysokú úmrtnosť aj medzi panovníckymi rodinami. Jeho náhla smrť znamenala, že sa na trón nedostali jeho priami potomkovia (nezanechal priameho dediča), ale jeho mladší brat, infant João, sa stal novým následníkom.
Smrť Joséa mala významný vplyv na ďalší vývoj portugalskej histórie. João, ktorý nastúpil do role následníka trónu, čelil počas svojej vlády mimoriadne turbulentným časom: v nasledujúcom období Európu postihli revolučné a napoleonské konflikty, ktoré vyústili do invázie do Portugalska. Pretože bol nútený presunúť kráľovský dvor a administratívu do Brazílie (rok 1807), Portugalci stratili kontrolu nad svojou najväčšou a ekonomicky najdôležitejšou kolóniou — proces, ktorý napokon vyvrcholil vyhlásením nezávislosti Brazílie v roku 1822.
Význam
Hoci José sám nikdy nezasadol na trón, jeho predčasná smrť ovplyvnila dejinný vývoj: urýchlila nástup Joãa na post hlavy štátu a nepriamo prispela k udalostiam, ktoré zmenili vzťah medzi Portugalskom a Brazíliou na začiatku 19. storočia. Jeho osud je pripomienkou zraniteľnosti panovníckych rodín voči epidémiam pred érou efektívnych očkovacích programov a lekárskych zásahov.