Jorge Mario Pedro Vargas Llosa, 1. markíz Vargas Llosa (narodený 28. marca 1936 v Arequipe, Peru) je peruánsky spisovateľ, esejista, novinár a verejná osobnosť. Patrí medzi najvplyvnejších a najprekladanejších autorov súčasnej latinskoamerickej literatúry. Je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru (2010) a autora rozsiahlej tvorby — románov, poviedok, divadelných hier aj literárnych esejí. Vo svojich dielach často skúma témy moci, politickej korupcie, identity, spoločenskej zodpovednosti a konfliktu medzi predstavou a realitou, pričom kombinuje realistické a experimentálne prostriedky rozprávania.

Tvorba — vybrané diela

  • Mesto a psy (La ciudad y los perros, 1963) — prvý veľký úspech, ktorý autorovi otvoril medzinárodnú pozornosť.
  • Zelený dom (La casa verde, 1966) — rozsiahly román prelínajúci viacero dejových línií a spoločenských vrstiev.
  • Rozhovor v katedrále (Conversación en la catedral, 1969) — dielo s výrazným spoločensko-politickým rozmerom a komplikovanou naratívnou štruktúrou.
  • Teta Julia a scenárista (La tía Julia y el escribidor, 1977) — polografický, satirický román inšpirovaný autorovým osobným životom a skúsenosťami s rozhlasovým scenárom.
  • Vojna na konci sveta (La guerra del fin del mundo, 1981) — historický román o povstaní v brazílskom vnútri, rozsiahle filozofické a etické témy.
  • Kozí sviatok (La fiesta del chivo, 2000) — silná fikcia o diktatúre Rafaela Trujilla v Dominikánskej republike.
  • Sen Kelta (El sueño del celta, 2010) — román založený na živote írského diplomata a aktivistu Rogera Casementa, venujúci sa otázkam koloniálneho násilia a morálky odporu.

Život a verejná činnosť

Vargas Llosa začínal ako novinár a publicista, aktívne sa zapájal do spoločenských a politických diskusií. V roku 1990 kandidoval v prezidentských voľbách v Peru, jeho volebný program zdôrazňoval ekonomické reformy a liberalizmus; v druhom kole však prehral s Alberto Fujimorim. Počas života žil a pracoval v rôznych krajinách, pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a medzinárodný komentátor. Niektoré jeho osobné skúsenosti — napríklad komplikované partnerské vzťahy — premietol do literárnej tvorby (najznámejšim príkladom je román Teta Julia a scenárista).

Nobelova cena a iné ocenenia

Nobelovu cenu za literatúru získal 10. decembra 2010. Nobelov komitét ocenil jeho dielo za schopnosť „kartografovať štruktúry moci“ a za ostro načrtnuté obrazy jednotlivcov v ich boji, vzbure a porážke (uvádza sa to vo formulácii odovzdávajúceho stanoviska komisie). Okrem Nobelovej ceny Vargas Llosa získal viacero ďalších významných literárnych ocenení počas svojej kariéry, medzi nimi napríklad Cenu Cervantesa, a v roku 2011 mu španielsky kráľ udelil šľachtický titul markíza.

Štýl, témy a dedičstvo

Vargas Llosa sa vyznačuje kombináciou realistickej kresby spoločenských situácií s experimentálnymi naratívnymi postupmi — prelínanie dejových línií, hra s perspektívou rozprávača a metafikčné prvky patria k jeho nástrojom. V dielach analyzuje mechanizmy moci, osobnú aj kolektívnu zodpovednosť a často kritizuje autoritárske režimy. Jeho tvorba mala značný vplyv na vývoj latinskoamerickej literatúry a na zvyšovanie medzinárodného záujmu o literatúru regiónu.

Preklady a dostupnosť

Diela Maria Vargasa Llosu boli preložené do desiatok jazykov a čítané po celom svete. Knihy sú dostupné v kníhkupectvách a knižniciach, mnohé z nich majú aj literárne štúdie a rozsiahle kritické komentáre, ktoré uľahčujú ich štúdium pre široké publikum.

Vargas Llosa zostáva aktívnym spisovateľom a commentatorským hlasom v medzinárodnom kultúrnom živote — jeho eseje a články naďalej vyvolávajú diskusie o demokracii, kultúre a úlohe intelektuála v spoločnosti.