Elizabeth Gladys Millvina Deanová (2. februára 1912 – 31. mája 2009) bola v čase svojej smrti vo veku 97 rokov poslednou žijúcou osobou, ktorá prežila potopenie lode RMSTitanic 15. apríla 1912. Bola zároveň najmladšou osobou na palube – mala len približne dva mesiace – a z udalostí spojených s potopením si osobne nič nepamätala.
Plavba a záchrana
Millvina Dean cestovala na Titanic spolu s matkou, otcom a starším bratom. Keď loď narazila do ľadovca, jej otec pocítil otras a dal svojej manželke pokyn, aby obliekla deti a išla na palubu alebo do prednej časti lode. Deanová spolu s matkou a bratom nastúpili do záchranného člna a boli zachránení; jej otec bohužiaľ neprežil katastrofu. Ako u mnohých pasažierov tejto tragédie, aj u Deanovej bolo rozhodujúce, že na palube nebolo dosť záchranných člnov pre všetkých.
Život po Titanicu a postoje k pamiatke
Millvina Dean väčšinu života prežila mimo pozornosti verejnosti, ale od svojich sedemdesiatych rokov sa občas zúčastňovala na podujatiach súvisiacich s Titanicom a poskytovala rozhovory o svojich skúsenostiach z rodinného rozprávania. Dala sa ľahko rozpoznať ako symbol poslednej živej spojnice s udalostí z roku 1912 a médiá jej venovali pozornosť najmä po smrti iných preživších.
Deanová však nesúhlasila s komerčným zneužívaním spomienky na Titanic. Nechcela, aby sa tragédia menila na formu zábavy alebo aby sa z nej ťažil finančne. Jediný celovečerný film o Titanicu, ktorý si pozrela, bol A Night to Remember (Noc, na ktorú sa nezabúda) — a nenašla v ňom útechu; považovala ho za príliš bolestivý.
Posledná preživšia a odkaz
Keď 16. októbra 2007 zomrela Barbara Westová, stala sa Millvina Dean poslednou žijúcou osobou, ktorá prežila Titanic. Za svojho života sa stala symbolom pamäti na túto námornú katastrofu — nie ako hrdinka, ale ako pripomienka ľudských osudov a tragédií, ktoré sa stali, keď sa loď potopila. Po jej smrti v roku 2009 si médiá aj široká verejnosť pripomenuli nielen samotnú udalosť, ale aj potrebu úcty k obetiam a citlivého zachádzania s ich pamiatkou.