Nicholas John "Nick" Griffin (narodený 1. marca 1959 v Barnete, Hertfordshire, Anglicko) je britský politik, ktorý sa preslávil ako predseda Britskej národnej strany (BNP) a ako poslanec Európskeho parlamentu (EP) za región severozápadného Anglicka. Je jednou z najrozpoznateľnejších, ale zároveň najkontroverznejších postáv britskej krajne pravej scény posledných dekád.

Život a vzdelanie

Nick Griffin vyštudoval v Suffolku a neskôr pokračoval na univerzite v Cambridge. Politicky sa angažoval už od mladého veku — do Národného frontu vstúpil ako 14-ročný. Po univerzite sa stal politickým pracovníkom a publicistom; písal články do viacerých pravicových časopisov a v 80. rokoch pôsobil v riadiacich orgánoch extrémistických skupín.

Politická kariéra

V roku 1995 vstúpil do Britskej národnej strany a v roku 1999 sa stal jej predsedom. Po nástupe do čela strany sa snažil o zmenu imidžu BNP s cieľom rozšíriť jej voličskú základňu — verejne prezentoval stratégiu „normalizácie“ strany, ktorá zahŕňala miernejší rétorický tón v niektorých otázkach a pokusy odstrániť najvýraznejšie extrémistické prvky zo strany programu. Tieto kroky však boli predmetom vnútorných sporov a vonkajšej kritiky.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 bol Griffin zvolený za poslanca Európskeho parlamentu za región severozápadného Anglicka, čo predstavovalo vrchol jeho politickej viditeľnosti. Počas obdobia svojho mandátu (2009–2014) sa angažoval najmä v otázkach imigrácie, identity a kritiky multikulturalizmu. Po voliteľnom úspechu však nasledoval prudký pokles podpory BNP a v európskych voľbách v roku 2014 strana prišla o svoje mandáty.

Kontroverzie a mediálna pozornosť

Griffinova kariéra bola sprevádzaná častou kontroverziou. Jeho výroky o imigrácii, multikulturalizme a menšinách vzbudzovali silné odsúdenie od politických oponentov, médií a aktivistických skupín, ktoré ho označovali za rasistického a extrémistického politika. Sám Griffin tvrdil, že ide len o obranu britskej identity a kritiku súčasnej imigračnej politiky.

V októbri 2009 vystúpil v televíznej relácii BBC Question Time, čo vyvolalo kontroverziu a rozsiahlu verejnú diskusiu o tom, či by médiá mali dať priestor predstaviteľom krajne pravicových strán. Jeho účinkovanie v relácii prilákalo vysokú pozornosť a protesty zo strany divákov a organizácií bojujúcich proti rasizmu.

Nick čelil aj právnym a verejným obvineniam súvisiacim s radikálnymi názormi a publikovaním materiálov, ktoré kritici označovali za podnecujúce k nenávisti. Tieto obvinenia a súdne prípady niekoľkokrát prilákali pozornosť médií a verejnosti; Griffin a jeho podporovatelia však mnohé z týchto obvinení popierali alebo považovali za politicky motivované.

Povážie a vzťahy k zahraničiu

Po strate mandátu a poklese vplyvu vo Veľkej Británii sa Griffin v niektorých vyjadreniach obrátil aj smerom k zahraničiu. V marci 2017 Nick vyhlásil, že by chcel emigrovať do Maďarska. Povedal,

"A dúfam, že Maďarsko, maďarská vláda a maďarský ľud prijmú ľudí, ktorí sú skutočnými utečencami zo západnej Európy, ale nepustia sem liberálov, ktorí do tohto štátu priviedli západnú Európu."

V máji 2017 mu maďarská vláda vydala zákaz vstupu a pobytu a vyhlásila ho za personu non grata.

Súčasný stav a dedičstvo

Po období verejnej pozornosti zaznamenala BNP výrazný úpadok vo voličskej podpore a organizačnej sile. Nick Griffin zostáva v britskej politickej histórii kontroverznou postavou, ktorú mnohí vnímajú ako symbol snáh o rebranding krajnej pravice, zatiaľ čo iní ho označujú za predstaviteľa nebezpečných a rozdeľujúcich ideí. Jeho pôsobenie vyvolalo širokú debatu o hraniciach politickej slobody, extrémizme a tom, aký priestor by mali médiá a politický systém dávať radikálnym hnutiam.