Richard Stallman (narodený 16. marca 1953) je zakladateľom hnutia slobodného softvéru, projektu GNU a Nadácie slobodného softvéru. Je tiež známy hacker. Vytvoril GNU Emacs, GNU C Compiler a GNU Debugger. Je jedným z hlavných autorov Všeobecnej verejnej licencie GNU (GNU GPL alebo GPL), najpoužívanejšej licencie slobodného softvéru, ktorá je priekopníkom koncepcie copyleftu.
Od polovice 90. rokov sa väčšinou venuje politickým kampaniam, v ktorých hovorí o slobodnom softvéri a bojuje proti proprietárnemu softvéru, patentom na softvérové nápady a rozširovaniu autorského práva. Čas, ktorý ešte stále venuje programovaniu, trávi nad GNU Emacs. V súčasnosti ho podporujú rôzne štipendiá a udržiava si skromný životný štandard.
Príspevky k softvéru a projektu GNU
Stallman inicioval projekt GNU s cieľom vytvoriť kompletný, slobodný operačný systém kompatibilný s Unixom. V rámci tohto projektu vznikli kľúčové nástroje, ktoré sa používajú dodnes, medzi nimi GNU Emacs (rozšíriteľný textový editor používaný programátormi aj dodnes), GNU C Compiler (GCC) a GNU Debugger (GDB). Mnohé ďalšie programy a knižnice vyvinuté v rámci GNU tvorili základ pre mnohé Linuxové distribúcie — preto niektorí zastávajú používanie názvu „GNU/Linux“ pre systém, ktorý kombinuje GNU softvér s Linux jadrom.
Filozofia slobodného softvéru a licencie
Stallman definoval slobodu softvéru ako súbor práv, ktoré používateľom umožňujú kontrolovať softvér, ktorý používajú. Je autorom „GNU Manifesto“ a formuloval štyri základné slobody, ktoré vyjadrujú, čo znamená slobodný softvér:
- Sloboda 0: Spúšťať program z akéhokoľvek dôvodu.
- Sloboda 1: Študovať, ako program funguje, a upravovať ho (prístup k zdrojovému kódu).
- Sloboda 2: Redistribuovať kópiu programu a pomôcť tak druhým.
- Sloboda 3: Distribuovať upravené verzie, aby komunita mala z týchto zmien úžitok.
Aby tieto slobody zostali zachované v odvodených dielach, Stallman a spolupracovníci vytvorili Všeobecnú verejnú licenciu GNU (GPL), ktorá pomocou princípu copyleftu zaručuje, že odvodnené práce ostanú slobodné.
Activizmus a verejná činnosť
Okrem vývoja softvéru sa Stallman venuje verejnej obhajobe práv používateľov softvéru. Protestuje proti proprietárnemu softvéru, softvérovým patentom, rozširovaniu autorítneho autorského práva a technológiám, ktoré obmedzujú používanie obsahu (napríklad DRM). Je častým rečníkom na konferenciách, píše eseje a vedie kampane na zvýšenie povedomia o slobodách používateľov digitálnych technológií.
Publikácie a vzdelávací vplyv
Medzi najznámejšie Stallmanove texty patrí GNU Manifesto a zbierky esejí a prednášok, ktoré vysvetľujú filozofiu slobodného softvéru. Jeho diela pomohli zmeniť spôsob, akým komunita a verejnosť uvažujú o právach používateľov k softvéru a o tom, čo znamená „sloboda“ v kontexte informačných technológií.
Kontroverzie a nedávnejšie udalosti
Počas svojej verejnej činnosti Stallman niekoľkokrát čelil kontroverziám — niektoré z nich viedli k silným diskusiám v komunite slobodného softvéru. V roku 2019 odstúpil z vedenia Nadácie slobodného softvéru a z pracovnej pozície na niektorých inštitúciách po verejných spochybneniach niektorých jeho výrokov. V nasledujúcich rokoch sa jeho úloha a prítomnosť v komunitách niekoľkokrát menila a vyvolala širokú diskusiu o tom, ako sú hodnoty slobodného softvéru spojené s osobnými postojmi jeho zakladateľa. Tieto udalosti nezmenili vplyv jeho technických a filozofických príspevkov, no otvorili debatu o vedení a reprezentácii hnutia.
Dedičstvo a vplyv
Richard Stallman zostáva jednou z najvýraznejších osobností digitálnej éry. Jeho myšlienky o slobodnom softvéri ovplyvnili vývoj licencií, spôsob distribúcie softvéru a právne rámce, ktoré umožňujú kolaboratívny vývoj. Mnohé projekty, organizácie a komunity dnes stoja na princípoch, ktoré Stallman pomohol definovať a popularizovať. Licencie založené na princípe copyleftu, ktoré pomohol vytvoriť, sú aj naďalej široko používané pri ochrane práv používateľov softvéru.
Osobné poznámky
Stallman sa narodil 16. marca 1953 a jeho životný štýl je známy svojou jednoduchosťou a sústredením na prácu a aktivizmus. Aj po desaťročiach trávi významnú časť svojho času programovaním, písaním a rečníckou činnosťou v prospech myšlienok, ktoré položili základy hnutia slobodného softvéru.
