Na Taiwane sa 11. januára 2020 uskutočnili 15. voľby prezidenta a viceprezidenta Čínskej republiky (čínsky: 中華民國第十五屆總統、副總統選舉). Voliči opätovne zvolili prezidenta a viceprezidenta.

Proces prezidentských primárnych volieb a nominácií sa uskutočnil v posledných šiestich mesiacoch roka 2019. Hlavné politické strany (predovšetkým Demokratická pokroková strana – DPP a Kuomintang – KMT) viedli vnútorné primárky a kampaň, ktoré určili kandidátov do januárového hlasovania.

Súčasná prezidentka Tsai Ing-wen z Demokratickej pokrokovej strany (DPP), ktorá bola zvolená v roku 2016, zvíťazila vo voľbách. Jej inaugurácia je naplánovaná na 20. mája 2020. Tsai kandidovala s podpredsedom vlády a bývalým premiérom Williamom Laiom ako kandidátom na post viceprezidenta, pričom jej víťazstvo znamenalo pokračovanie politiky zameranej na udržiavanie de facto samosprávy Taiwanu pri zachovaní opatrného prístupu v styku s Čínskou ľudovou republikou.

Kandidáti a výsledky

V prezidentských voľbách 2020 štartovali kandidáti viacerých strán, pričom hlavnými uchádzačmi boli:

  • Tsai Ing-wen (DPP) – obhajkyňa úradu, podporovaná prevažne mladšími a prozápadnými voličmi;
  • Han Kuo-yu (KMT) – kandidát hlavnej opozičnej strany, ktorý sa sústredil na ekonomické otázky a prispôsobenie vzťahov s pevninskou Čínou;
  • James Soong (Strana ľudu / PFP) – dlhoročný politik, ktorý pravidelne vstupuje do prezidentských súbojov ako tretí kandidát.

Tsai získala výraznú podporu voličov a zvíťazila s pohodlným náskokom. V percentuálnych výsledkoch to predstavovalo približne 57 % pre Tsai, približne 39 % pre Han Kuo-yu a niekoľko percent pre Jamesa Soonga. Účasť voličov bola pomerne vysoká – okolo 75 %. Tieto čísla potvrdili, že veľká časť voličského telesa vníma otázku identity a bezpečnosti Taiwanu za rozhodujúcu pri volebnom rozhodovaní.

Hlavné témy kampane

Kľúčové témy, ktoré dominovali predvolebnej diskusii, zahŕňali:

  • Vzťahy s Čínou – rozdielne vízie pre vzťah k pevninskej Číne (DPP presadzujúca samostatnejší a opatrnejší prístup, KMT s väčším dôrazom na ekonomickú spoluprácu a dialóg);
  • Bezpečnosť a obrana – obavy z tlaku Číny a potreba modernizácie obranných schopností;
  • Ekonomika a životná úroveň – rast, pracovné príležitosti, regionálne rozdiely a podpora pre malé a stredné podniky;
  • Domáca politika a spoločenské otázky – zdravotníctvo, penzijné systémy, práva menšín (vrátane práv LGBTQ+, pričom Taiwan už v roku 2019 ako prvý v Ázii legalizoval manželstvá osôb rovnakého pohlavia);
  • Identita – otázka, či sa voliči stotožňujú viac ako „Taiwančania“ alebo „Číňania“, čo má veľký dopad na postoj k budúcim vzťahom s pevninou.

Význam volieb a medzinárodné reakcie

Voľby 2020 mali širší geopolitický význam. Boli vnímané ako indikátor postoja Taiwanu k tlaku Číny a zároveň ako signál pre Spojené štáty, Japonsko a ďalších aktérov v regióne. Výsledok bol interpretovaný ako potvrdenie preferencie voličov pre pokračovanie autonómnej správy a pretrvávajúcu nedôveru voči jednému modelu zjednotenia s Čínou bez jasnej záruky bezpečnosti a demokracie.

Medzinárodné reakcie boli rôznorodé: niektoré štáty a politici vyjadrili podporu pokojnej demokratickej voľbe a vyzvali na rešpektovanie statu quo a dialógu. Čína výsledok kritizovala a opakovane varovala pred akýmkoľvek krokom smerujúcim k oficiálnej nezávislosti. Niektoré západné krajiny dali najavo podporu pre mier a stabilitu v Taiwanskom prielive, pričom väčšina štátov sa vyhla formálnemu uznaniu alebo priamej diplomatickej podpore z dôvodu politiky „jedna Čína“.

Elektronika systému a priebeh hlasovania

Prezident a viceprezident sa volia priamym hlasovaním občanov Čínskej republiky (Taiwan). Víťazom sa stáva kandidát, ktorý získa najvyšší počet platných hlasov (stačí relatívna väčšina, nie je potrebný druhý kolo). Mandát trvá štyri roky a prezident môže kandidovať najviac na dve po sebe idúce obdobia.

Voľby prebehli pokojne, organizácia hlasovania bola zabezpečená volebnými komisiami a miestnymi úradmi. Súčasne sa 11. januára konali aj voľby do zákonodarného zhromaždenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť vlády presadzovať legislatívu v nasledujúcom období.

Dôsledky a ďalší vývoj

Tsai Ing-wen pokračovaním vo funkcii znamenala kontinuitu politiky orientovanej na posilnenie identity Taiwanu, spoluprácu s demokratickými partnermi a zvýšenú pozornosť obranným kapacitám. Výsledok tiež nútil opozičné sily k reflexii vlastnej stratégie a k riešeniu vnútorných otázok, ktoré viedli časť voličov k preferencii iného kandidáta.

V nasledujúcich rokoch bol hlavný dôraz na udržiavanie stability v regióne, posilnenie ekonomickej odolnosti a hľadanie spôsobov, ako zmierniť napätie s pevninskou Čínou bez kompromitovania demokratických princípov a bezpečnosti obyvateľov Taiwanu.