Brazilianit, ktorého názov je odvodený od krajiny pôvodu, Brazílie, je typický žltozelený fosfátový minerál, ktorý sa najčastejšie nachádza v pegmatitoch bohatých na fosfáty.

Vyskytuje sa vo forme dokonalých kryštálov zoskupených v drúzach, v pegmatitoch a často má kvalitu drahého kameňa. Jedno známe ložisko brazilianitu sa nachádza v okolí Conselheiro Pena v štáte Minas Gerais v Brazílii.

Niektoré z nich sa nachádzajú na listoch muskovitu s výrazným strieborným leskom, vrastených do materskej horniny. Kryštály tmavozelenožltej až olivovozelenej farby niekedy merajú až 12 cm na dĺžku a 8 cm na šírku. Kryštály podobného tvaru a rozmerov boli objavené na inom ložisku v Minas Gerais, neďaleko Manteny, ale chýba im dokonalosť kryštálovej formy.[ citácia] Mnohé brazílity nájdené v zbierkach minerálov pochádzajú z baní Palermo a Charles Davis v Grafton County, New Hampshire.

Vlastnosti

  • Chemické zloženie: NaAl3(PO4)2(OH)4 (sodný hlinitý fosfát s hydroxylovou skupinou).
  • Kryštálová sústava: monoclinická, často tvorí prizmatické kryštály.
  • Tvrdosť: približne 5,5–6 podľa Mohsa.
  • Hustota: okolo 2,9–3,0 g/cm3.
  • Farba a priehľadnosť: typicky žltozelená až olivová; môže byť priehľadný až priesvitný.
  • Lesk: sklovitý až perleťový, najmä na rozlámaných plochách alebo tenkých listoch.
  • Štiepiteľnosť: dobrá až dokonalá v jednom smere, čo znižuje jeho odolnosť pri brúsení a používaní v šperkoch.
  • Optické vlastnosti: biaxiálny (-) minerál so silným pleochroizmom — farba sa môže meniť pri rôznom uhle pozorovania (napr. odžltozelená po takmer bezfarebnú).
  • Riziko poškodenia: kvôli stiepateľnosti a strednej tvrdosti nie je brazilianit veľmi odolný voči nárazom alebo chemickým vplyvom.

Výskyt a gênéza

Brazilianit vzniká ako produkt neskorých hydrotermálnych alebo pegmatitových procesov bohatých na fosfáty. Je bežný v late‑stage žilách a dutinách pegmatitov, kde sa kryštály formujú spolu s minerálmi ako muskovit, amblygonit, apatity, turmalín a kremeň. Najznámejšie a najhodnotnejšie nálezy pochádzajú z brazílskych pegmatitov v štáte Minas Gerais (Conselheiro Pena, Mantena a iné lokality), no brazilianit bol zaznamenaný aj v iných lokalitách sveta — napríklad v USA (New Hampshire) a v menšom rozsahu v ďalších pegmatitových lokalitách.

Využitie

  • Šperky a drahokamy: brazilianit sa občas brúsi a používa ako drahokam v náhrdelníkoch, náušniciach či prsteňoch. Vzhľadom na svoju štiepiteľnosť a strednú tvrdosť však vyžaduje opatrné používanie a ochranné osadenie.
  • Zberateľský predmet: najčastejšie hodnotia zberatelia celé kryštály alebo drúzy; veľké, priehľadné a intenzívne sfarbené kryštály sú veľmi žiadané.
  • Mineralogický výskum: štúdium brazilianitu poskytuje informácie o geochemických podmienkach pri tvorbe fosfátových minerálov v pegmatitoch.

Ošetrenie a starostlivosť

Pokiaľ je brazilianit použitý v šperkárstve, odporúča sa vyvarovať sa ultrazvukovému čisteniu, vysokým teplotám a agresívnym chemikáliám. Šperky s brazilianitom je najlepšie čistiť jemnou mydlovou vodou a mäkkou kefkou a skladovať ich oddelene, aby nedošlo k poškriabaniu či nárazom.

Hodnotenie a ochrana lokalít

Vzhľadom na estetickú a vedeckú hodnotu sú významné náleziská brazilianitu predmetom záujmu zberateľov i geológov. Zodpovedné a regulované ťaženie, ako aj dokumentácia nálezov, pomáhajú chrániť tieto ložiská a zabezpečiť ich dostupnosť pre budúce generácie vedcov a zberateľov.