Kategorický imperatív

Kategorický imperatív je myšlienka filozofa Immanuela Kanta o etike. Kant povedal, že "imperatív" je niečo, čo človek musí urobiť. Napríklad: ak chce človek prestať byť smädný, je imperatívom, aby sa napil. Kant povedal, že imperatív je "kategorický", keď platí vždy a vo všetkých situáciách.

Príklad smädného človeka Kant nazval hypotetický imperatív. Kant použil hypotetický imperatív na vysvetlenie svojich myšlienok o etike kategorického imperatívu. Napríklad zvyčajne nie je morálnou voľbou, keď sa človek rozhodne piť vodu, bez ohľadu na to, prečo vodu pije. Ak je človek veľmi smädný, potom je hypotetickým imperatívom, aby sa napil vody.

Namiesto hypotetického imperatívu Kant povedal, že morálne rozhodnutia sa riadia kategorickým imperatívom. Kategorický imperatív je niečo, čo človek musí urobiť bez ohľadu na okolnosti. Pre etického človeka je nevyhnutné, aby sa rozhodoval na základe kategorického imperatívu. Iný spôsob, ako to povedať, je, že etický človek sa riadi "univerzálnym zákonom" bez ohľadu na situáciu.

Kant vysvetlil svoje myšlienky o dodržiavaní kategorického imperatívu zavedením ešte jednej myšlienky, ktorú nazval "maxima". Maxima je iný spôsob, ako v jednej vete povedať, čo chceme robiť a prečo to chceme robiť. Etické maximy sa môžeme naučiť aplikovaním testu kategorického imperatívu. A povedal, že môžeme žiť etický život, ak budeme tieto maximy používať vždy, keď sa budeme rozhodovať.

Kategorický imperatív, hypotetický imperatív a maximu môžeme vidieť na príklade smädného človeka.

Muž, ktorý sa na jednu noc zavrel sám v izbe a okrem fľaše vody si so sebou nič nepriniesol. Muž celý deň nič nepil a je veľmi smädný. Tohto muža môžeme nazvať "Smädný muž". Hypotetický imperatív by mohol znieť: "Smädný človek musí piť vodu, ak chce prestať byť smädný." Ak by Smädný muž žil podľa výroku založeného na tomto hypotetickom imperatíve, mohol by znieť: "Ak môžem, budem piť vodu vždy, keď budem smädný."

V tomto príklade Žíznivý muž nerobí žiadnu zjavnú morálnu voľbu. Niektorí filozofi by povedali, že maxima Smädného muža je rozumná. Na základe maximy Smädného muža sa čoskoro napije vody.

O niekoľko minút neskôr do miestnosti privedú druhého muža. Obom mužom je povedané, že budú v izbe celú noc a že sa k nim nikto iný nevráti až do rána. Smädný muž ešte neotvoril fľašu s vodou. Nový muž už veľa dní nemal čo piť. Druhý muž očividne zomiera na dehydratáciu. Ak mu čoskoro nedajú vodu, zomrie. Tohto druhého muža môžeme nazvať "umierajúci muž".

Smädný muž sa teraz musí rozhodnúť, či sa o vodu podelí, alebo ju vypije sám?

Smädný človek nežije podľa maximy "Napijem sa vody, keď som smädný", pretože táto maxima neprechádza testom univerzálneho splnenia kategorického imperatívu. Smädný človek verí, že kategorický imperatív je zlaté pravidlo. Aby bol Žíznivý človek etickým človekom, verí, že sa musí vždy správať k druhým tak, ako by chcel, aby sa oni správali k nemu. Z kategorického imperatívu Zlatého pravidla si Žíznivý človek osvojil maximu: "Dám všetko, čo môžem, každému, koho stretnem, ak ten človek potrebuje to, čo mám, oveľa viac, ako to potrebujem ja. "

Smädný muž sa pripravuje na rozhodnutie, či vodu, ktorú chce piť, vypije, alebo ju dá umierajúcemu mužovi. Smädný muž si obe možnosti vyskúša porovnaním so svojou maximou. Vidí, že je nevyhnutné, aby dal vodu Umierajúcemu.

Smädný muž podá vodu umierajúcemu mužovi. Umierajúci muž vypije takmer celú fľašu, ale potom sa zadusí posledným dúškom. Smädný muž nemôže urobiť nič, aby dusenie zastavil, a Umierajúci muž zomiera.

Existuje mnoho etických filozofií a mnoho filozofov, ktorí majú veľmi odlišné názory. Niektorí filozofi by mohli povedať, že by bolo etické, keby si Smädný muž nechal fľašu pre seba, aby sa napil. Na začiatku to bola jeho fľaša a mohol si s ňou robiť, čo chcel. Iní filozofi by mohli povedať, že smädný muž sa eticky mýlil, keď dal fľašu umierajúcemu mužovi, pretože voda nakoniec umierajúceho muža udusila.

Kantova myšlienka kategorického imperatívu by hovorila, že Smädný človek sa rozhodol správne, zo správnych dôvodov a tieto etické rozhodnutia urobil logickým spôsobom.

Dôležitou súčasťou Kantovej myšlienky je, že morálnosť voľby je založená na tom, prečo sa rozhodujeme (úmysel), a nie na tom, čo sa stane po tom, ako sa rozhodneme (dôsledok). Ďalšou dôležitou súčasťou Kantovej myšlienky je, že tieto etické rozhodnutia nie sú pravidlami alebo zákonmi, ktoré nám boli odovzdané (univerzálny zákon alebo objektívne pravdivé etické tvrdenie). Kant si myslel, že etické rozhodnutia musia byť založené na logike a rozume (správne uvažovanie alebo deduktívne uvažovanie).

Kant tieto myšlienky rozvinul tým, že by sme sa mali správať k druhým ľuďom ako k osobám, a nie ako k nástrojom, ktoré nám môžu nejakým spôsobom pomôcť. Povedal, že by sme to mali robiť na základe etickej povinnosti, ktorú majú všetky osoby voči sebe navzájom, etickej povinnosti, ktorú možno nazvať univerzálnym zákonom. Kantove myšlienky o tomto univerzálnom zákone a kategorickom imperatíve sú dôležitými základnými zložkami filozofie absolutizmu.

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je kategorický imperatív?


Odpoveď: Kategorický imperatív je myšlienka, ktorú navrhol Immanuel Kant a ktorá hovorí, že morálne rozhodnutia by mali byť založené na univerzálnom zákone bez ohľadu na situáciu. To znamená, že etické rozhodnutia sa nezakladajú na pravidlách alebo zákonoch, ktoré nám boli odovzdané, ale namiesto toho by mali byť založené na logike a rozume.

Otázka: Čo je to hypotetický imperatív?


Odpoveď: Hypotetický imperatív je príklad, ktorý Kant použil na vysvetlenie svojich myšlienok o etike kategorického imperatívu. Vzťahuje sa na niečo, čo človek musí urobiť, aby dosiahol určitý cieľ, napríklad vypiť vodu, keď je smädný. Zvyčajne nezahŕňa žiadne morálne rozhodnutia.

Otázka: Čo je to maxima?


Odpoveď: Maxima je iný spôsob, ako jednou vetou povedať, čo chceme urobiť a prečo to chceme urobiť. Podľa Kanta nám maximy môžu pomôcť pri etickom rozhodovaní, ak ich použijeme vždy, keď sa rozhodujeme, a otestujeme ich na základe testu kategorického imperatívu.

Otázka: Ako Kant vysvetlil svoje myšlienky o dodržiavaní kategorického imperatívu?


Odpoveď: Kant vysvetlil svoje myšlienky o dodržiavaní kategorického imperatívu zavedením ešte jednej myšlienky, ktorú nazval "maxima". Povedal, že maximy nám môžu pomôcť žiť etický život, ak ich budeme používať vždy, keď sa budeme rozhodovať, a budeme ich testovať na základe testu kategorického imperatívu.

Otázka: Ako nám môžu maximy pomôcť naučiť sa etické maximy?


Odpoveď: Maximy nám môžu pomôcť naučiť sa etické maximy tým, že pri rozhodovaní použijeme test kategorického imperatívu. To nám umožní určiť, či sa naše rozhodnutie riadi univerzálnym zákonom, alebo nie, a tak určiť, či je eticky správne, alebo nie.

Otázka: Aká bola maxima Smädného človeka?


Odpoveď: Maximou Smädného muža bolo: "Ak môžem, budem piť vodu vždy, keď budem smädný." Ak sa mi to podarí, budem piť vodu vždy, keď budem smädný. Táto maxima však zlyhala pri skúške, či je univerzálne splniteľná pre všetky situácie podľa Kantovej myšlienky kategorického imperatívu, a tak prijal inú maximu, ktorá znela: "Dám všetko, čo môžem, každému, koho stretnem, ak tento človek potrebuje to, čo mám, oveľa viac, ako to potrebujem ja."

AlegsaOnline.com - 2020 / 2023 - License CC3