Útok na redakciu Charlie Hebdo v Paríži — 7. januára 2015
Útok na redakciu Charlie Hebdo v Paríži (7.1.2015) – správa o masakre, obeťiach, pátraní polície a vlnách podpory #JeSuisCharlie; analýza udalostí a dôsledkov.
7. januára 2015 približne o 11:30 SEČ (10:30 UTC) vtrhli do sídla francúzskeho satirického časopisu Charlie Hebdo v Paríži traja maskovaní ozbrojenci ozbrojení puškami kalašnikov, brokovnicou a granátometom. Zastrelili 12 ľudí vrátane zamestnancov Charlie Hebdo a dvoch príslušníkov francúzskej národnej polície a 11 ďalších zranili. V Nigeri horeli kostoly a autá na protest proti Mohamedovi na obálke Charlie Hebdo.
Ozbrojenci vošli do budovy a začali strieľať z automatických zbraní, pričom kričali "Alláhu akbar". Počas útoku padlo až 50 výstrelov. Po rozsiahlom pátraní boli ako hlavní páchatelia identifikovaní bratia Chérif a Saïd Kouachi, ktorí 9. januára 2015 zahynuli pri policajnej akcii v Dammartin‑en‑Goële. Súvislosti s útokom potvrdili aj svedectvá, videozáznamy a následné vyšetrovanie. V súvislosti s udalostiami bol tiež identifikovaný a neskôr zabitý Amedy Coulibaly, ktorý súvisel s ďalšími útokmi v okolí Paríža (vrátane útokov na policajtku v Montrouge a rabovania hypermarketu Hyper Cacher, kde zomreli ďalší civilisti).
Priebeh útoku
Útok sa odohral v sídle redakcie počas pracovného stretnutia. Útočníci podľa svedkov vstúpili do budovy, cielene vyhľadávali jednotlivé osoby a strieľali zblízka. Medzi zavraždenými boli viacerí známi karikaturisti a redaktori, medzi nimi Stéphane "Charb" Charbonnier (šéfredaktor), Jean "Cabu" Cabut, Georges Wolinski, Bernard "Tignous" Verlhac a Philippe Honoré. Zastrelení boli aj ďalší zamestnanci časopisu, spolu s dvoma policajtmi, z ktorých jeden (Ahmed Merabet) bol zabitý na ulici pri príchode policajnej hliadky.
Páchateľia a motív
- Páchateľmi boli identifikovaní bratia Chérif a Saïd Kouachi, ktorí podľa vyšetrovania konali s motívom pomsty za uverejňovanie karikatúr proroka Mohameda redakciou Charlie Hebdo.
- Vyšetrovanie naznačilo, že útočníci mali prepojenie na medzinárodné džihádistické siete; bratia Kouachi sa neskôr prihlásili k organizácii Al‑Qaida in the Arabian Peninsula (AQAP), zatiaľ čo Amedy Coulibaly vyjadril vernosť tzv. Islamskému štátu (IS).
- V rokoch po útokoch prebehlo vyšetrovanie a súdne konania voči viacerým osobám podozrivým z logistickej a materiálnej podpory — v septembri 2020 francúzske súdy odsúdili viacerých spolupracovníkov za úlohy súvisiace s plánovaním a zabezpečovaním útokov (niektorí boli súdení v neprítomnosti).
Obete a zranenia
V krátkodobom dôsledku útoku zomrelo 12 ľudí a 11 osôb utrpelo zranenia rôzneho rozsahu. Medzi obeťami boli renomovaní karikaturisti, redaktori, publicisti a policajti. Udalosť zasiahla nielen redakciu, ale aj širšiu komunitu novinárov a intelektuálov vo Francúzsku aj vo svete.
Reakcie doma a vo svete
Útok vyvolal okamžitú a rozsiahlu vlnu solidarity po celom svete. Na sociálnych sieťach sa rýchlo rozšíril hashtag #JeSuisCharlie ako výraz podpory slobody prejavu a solidarity s obeťami. V Paríži a v ďalších mestách sa konali veľké demonštrácie; 11. januára 2015 sa v centrálnom parku a na námestiach v Paríži zhromaždili milióny ľudí vrátane svetových štátnikov na spoločnej demonštrácii proti terorizmu a za hodnoty slobody tlače a prejavu.
Dôsledky a diskusia
- Útok otvoril dlhodobú verejnú diskusiu o hraniciach slobody prejavu, zodpovednosti médií, náboženskom extrémizme, integrácii a bezpečnostných opatreniach.
- V mnohých krajinách došlo k posilneniu protiteroristických zákonov, intenzívnejšiemu sledovaniu radikalizovaných skupín a k zmenám v ochrane novinárskych redakcií.
- Súčasne sa diskusia zaoberala aj otázkami islamofóbie a tým, ako reagovať tak, aby sa ochránila sloboda prejavu bez stigmatizácie celých komunít.
Udalosti z januára 2015 zostávajú jedným z najvýraznejších symbolov útokov na slobodu tlače v modernej európskej histórii a ich dôsledky sú predmetom právnych, politických i spoločenských úvah dodnes.
Pozadie
Charlie Hebdo je protináboženský ľavicový časopis. V roku 2011 bola redakcia novín vyhodená do vzduchu, pretože na obálke čísla novín s názvom "Charia Hebdo" bola karikatúra proroka Mohameda. Šéfredaktor novín Stéphane "Charb" Charbonnier bol v roku 2013 zaradený na zoznam najhľadanejších osôb al-Káidy.
Obete
Zabitý
- Cabu, 76 rokov, karikaturista
- Elsa Cayat, 54 rokov, psychoanalytička a publicistka
- Charb, 47 rokov, karikaturista a novinár
- Philippe Honoré, 73 rokov, karikaturista
- Bernard Maris, 68 rokov, ekonóm a novinár
- Tignous, 57 rokov, karikaturista
- Georges Wolinski, 80 rokov, karikaturista
Podozrivé osoby
Francúzska polícia označila Saïda Kouachiho a Chérifa Kouachiho za hlavných podozrivých zo streľby. Obaja francúzsko-alžírski bratia pochádzajúci z Gennevilliers majú 34 a 32 rokov. Chérif Kouachi bol v roku 2008 odsúdený za terorizmus na tri roky väzenia a 18 mesiacov podmienečného trestu za to, že pomáhal vysielať bojovníkov do irackého povstaleckého hnutia.
Ako tretieho podozrivého zo streľby polícia identifikovala 18-ročného bezdomovca Hamyda Mourada neznámej národnosti.
Otázky a odpovede
Otázka: Čo sa stalo 7. januára 2015 v Paríži?
Odpoveď: Traja ozbrojenci vtrhli do sídla francúzskeho satirického časopisu Charlie Hebdo a zabili 12 ľudí vrátane zamestnancov časopisu a dvoch policajtov.
Otázka: Ako boli ozbrojenci počas útoku vyzbrojení?
Odpoveď: Ozbrojenci boli vyzbrojení puškami kalašnikov, brokovnicou a granátometom.
Otázka: Koľko ľudí bolo počas útoku na sídlo redakcie Charlie Hebdo zranených?
Odpoveď: Pri útoku bolo zranených 11 ľudí.
Otázka: Čo bolo dôvodom protestov v Nigeri?
Odpoveď: Protesty v Nigeri boli reakciou na Mohameda na obálke Charlie Hebdo.
Otázka: Ako sa správali útočníci počas útoku na sídlo Charlie Hebdo?
Odpoveď: Útočníci počas útoku kričali "Alláhu akbar" a vystrelili až 50 rán.
Otázka: Chytila francúzska polícia útočníkov?
Odpoveď: Po rozsiahlom pátraní francúzska polícia verí, že útočníkov vypátrala a pripravuje proti nim operáciu.
Otázka: Aký hashtag začal po útoku na Twitteri trendovať?
Odpoveď: Na Twitteri sa začal šíriť hashtag #JeSuisCharlie, ktorým ľudia vyjadrovali podporu slobode prejavu.
Prehľadať