Burgessov model koncentrických zón: vysvetlenie rozrastania miest

Burgessov model koncentrických zón vysvetľuje rozrastanie miest a sociálne rozloženie v urbanizácii — história, princípy, príklady a kritika modelu.

Model koncentrickej zóny alebo Burgessov model je modelom, ktorý vysvetľuje, ako sa bude rozrastať osídlenie, napríklad mesto. Vypracoval ho Ernest W. Burgess v rokoch 1925 až 1929 na základe pozorovaní rastu Chicaga koncom 19. a začiatkom 20. storočia. V tom období sa do Chicaga masívne sťahovali ľudia a mesto rýchlo rástlo, čo Burgess použil ako podklad pre svoju teóriu. Model je jedným z prvých pokusov systematicky popísať vnútornú štruktúru mestského priestoru a rozloženie aktivít a sociálnych skupín v meste.

Tento model ako prvý vysvetľoval, prečo určité skupiny ľudí žijú v určitých častiach mesta. Burgess opísal urbanistickú štruktúru ako sústavu sústredných kruhov okolo centra (CBD). Kruh, v ktorom sa pozemok nachádzal, určoval spôsob jeho využívania a cenu. Burgess rozlíšil päť základných zón začínajúc od centra:

1. Centrálna obchodná štvrť - centrum mesta
2. Zóna so zmiešaným využitím s komerčnými aj obytnými budovami.
3. Obytné domy nízkej triedy; neskôr sa nazývali vnútorné predmestia - bývanie je lacné, životná úroveň nízka.
4. Obytná zóna vyššej triedy, neskôr nazývaná vonkajšie predmestie. Lepšia kvalita života, drahšie bývanie.
5. Prímestská zóna

Charakteristika zón (rozšírenie)

1. Centrálna obchodná štvrť (CBD) — jadro mesta s koncentráciou obchodov, úradov, finančných inštitúcií a kultúrnych zariadení. Pozemky sú tu najdrahšie a výstavba je vertikálne hustá (veľké kancelárske budovy a obchodné centrá).

2. Zóna so zmiešaným využitím — oblasť okolo CBD, kde sú komerčné prevádzky, dielne, menšie sklady a bývanie. Je tu intenzívny pohyb ľudí a často prechodné bývanie alebo menšie byty.

3. Vnútorné predmestia (nízka trieda) — obytná zóna s lacnejším bývaním, často pre imigrantov a robotnícke triedy. Bývanie je hustejšie, infraštruktúra môže byť horšia a kvalita života nižšia.

4. Vonkajšie predmestie (vyššia trieda) — oblasť s lepšími bytmi alebo rodinnými domami, väčšími pozemkami a vyššou životnou úrovňou. Obyvatelia tu často dojíždajú do centra za prácou.

5. Prímestská zóna — okraj mesta so zriedkavejšou zástavbou, záhradami, farmami alebo novými rezidenčnými štvrtami; často sa tu nachádza suburbanizácia a rozptýlená zástavba.

Burgess si všimol, že bohatší ľudia bývajú skôr ďalej od centra mesta. Keď sa mesto rozrastalo, zväčšovalo sa aj jeho centrum; kruhy sa posúvali smerom von a póly funkčného využitia sa menili v priebehu času (napr. rozširovanie CBD do okolitých zón).

Predpoklady modelu

• Mesto rastie rovnomerne vo všetkých smeroch (bez výrazných prírodných prekážok).
• Hlavným kritériom pri rozmiestnení je cena pozemku a vzdialenosť od centra (centrálneho trhu).
• Sociálne a ekonomické skupiny sú priestorovo rozdielne podľa schopnosti platiť za pozemok — bohatší preferujú väčšiu vzdialenosť od rušného centra.
• Neposkytuje veľkú rolu doprava rôznych typov alebo špeciálna priemyselná lokalizácia (predpokladá sa relatívna jednorodosť ekonomických aktivít).

Model má aj niektoré problémy, napríklad:

• Prílišné zjednodušenie: skutočné mestá sú často polycentrické (viac centier), nie dokonalé sústredné kruhy.
• Ignorovanie prírodného prostredia: rieky, kopce, pobrežie či diaľnice zasahujú do tvaru a rozvoja mesta.
• Dopravné a technologické faktory: zlepšená doprava a mobilita menia preferencie polohy (dojížďka umožňuje bývanie ďalej od centra).
• Historické a politické vplyvy: plánovanie, zákony o zónovaní, verejné investície a politiky bývania výrazne formujú mestské štruktúry.
• Sociálne zmeny: migrácia, gentrifikácia, zmena priemyslu a služieb môžu rýchlo zmeniť charakter jednotlivých štvrtí.
• Obmedzená aplikovateľnosť mimo amerického kontextu 20. storočia: model najviac sedí na veľkomestá v industrializačnom období USA, menej na starších európskych mestách alebo na moderných metropolách rozvíjajúcich sa krajín.

Vplyv a využitie

Burgessov model má veľkú historickú hodnotu ako prvý systematický pokus o vysvetlenie priestorovej organizácie mesta. Slúžil ako východiskový bod pre ďalšie urbanistické teórie, napríklad Hoytov sektorový model alebo model viacerých jadier (Harris a Ullman). V praxi sa používa hlavne vo vzdelávaní a pri základnom porozumení procesov suburbanizácie a sociálneho rozmiestnenia v meste.

Hoci model neplatí univerzálne, pomáha vysvetliť určité trendy historického rozvoja miest (napríklad rast amerických veľkomiest začiatkom 20. storočia) a umožňuje porovnania medzi rôznymi typmi urbanizmu. Pre moderné plánovanie sa však bežne dopĺňa o ďalšie faktory — dopravu, environmentálne aspekty a politicko-ekonomické podmienky — aby poskytol realistickejší obraz.

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to model koncentrickej zóny?

Otázka: Kto vytvoril model koncentrickej zóny?

Otázka: Čím sa Ernest W. Burgess inšpiroval pri vývoji modelu koncentrickej zóny?

Otázka: Čo Ernest W. Burgess pozoroval, keď analyzoval rast Chicaga?

Otázka: Aké boli jednotlivé zóny mesta podľa modelu koncentrických zón?

Otázka: Ako mali bohatší ľudia tendenciu bývať vo vzťahu k centru mesta podľa modelu koncentrickej zóny?

Otázka: Aké sú niektoré problémy modelu koncentrickej zóny?

Hľadajte podľa písmena