MS Costa Concordia je výletná loď triedy Concordia, postavená talianskymi lodenicami Fincantieri v Sestri Ponente v Taliansku. Do prevádzky vstúpila v júli 2006. Loď mala hrubý výtlak približne 114 500 BRT, kapacitu niekoľkých tisíc osôb (pasažierov aj posádky) a ponúkala široké spektrum služieb typických pre moderné zaoceánske výletné lode – kajuty rôznych tried, reštaurácie, bary, zábavné priestory, wellness centrum a podobne. Názov Concordia mal vyjadrovať želanie „trvalej harmónie, jednoty a mieru medzi európskymi národmi“. Vlastníkom a prevádzkovateľom bol Costa Cruises, dcérska spoločnosť skupiny Carnival Corporation & plc.
Konštrukcia a príbuzné lode
Costa Concordia bola prvou loďou triedy Concordia; jej „sestry“ sú napríklad Costa Serena, Costa Pacifica, Costa Favolosa, Costa Fascinosa a Carnival Splendor, postavené pre spoločnosť Carnival Cruise Lines. Neskôr sa objavili väčšie plavidlá ako trieda Carnival Dream (výtlak okolo 130 000 BRT), ktoré tiež stavajú vo Fincantieri.
Zaznamenané škody pred haváriou
Už 22. novembra 2008 loď utrpela poškodenie na prove, keď silný vietor pri sicílskym meste Palermo pritlačil loď k doku a poškodil prednú časť. K zraneniam nedošlo a poškodenia boli následne opravené.
Nehoda pri Isola del Giglio (13. januára 2012)
Dňa 13. januára 2012 Costa Concordiaplytčinu a čiastočne sa potopila na západnom pobreží Talianska, tesne pri brehu ostrova Isola del Giglio. K havárii došlo v noci, keď loď pri zbližovaní k ostrovu narazila o podmorský útes, čo spôsobilo vážne poškodenie trupu na jednom boku a prerušilo jej plavbu. Na palube sa nachádzalo približne 4 200 ľudí (pasažieri aj členovia posádky).
Po náraze sa loď sklonila a čiastočne sa potopila pri brehu. Evakuácia prebehla v priebehu niekoľkých hodín za účasti talianskej pobrežnej stráže, miestnych rybárov, turistických lodí, vrtuľníkov a záchranných tímov. Napriek rozsiahlej záchrannej akcii si nehoda vyžiadala životy – v konečnom dôsledku bolo potvrdených 32 obetí a stovky osôb utrpeli zranenia rôzneho stupňa. Mnoho pasažierov a členov posádky bolo evakuovaných na pevninu alebo do prevážajúcich lodí.
Príčiny, reakcie a právne následky
Bezprostredné vyšetrovanie ukázalo, že loď odchyľovala z naprogramovanej trasy a plávala veľmi blízko pri pobreží ostrova. Tomuto manévru sa v médiách prisudzoval „salút“ miestnym obyvateľom či známym, hoci presné motívy a rozhodnutia boli predmetom vyšetrovania. Vyšetrovanie a neskoršie súdne konania poukázali na kombináciu ľudských chýb (vrátane rozhodnutí velenia lode a chýb v riadení záchrannej akcie), postupných porúch a nedostatočného zvládania núdzovej situácie.
Kapitán lode, Francesco Schettino, čelil obvineniam z usmrtenia z nedbanlivosti, spôsobenia lomačnej udalosti (námornej katastrofy) a opustenia lode počas evakuácie. Jeho konanie vyvolalo širokú verejnú kritiku, najmä kvôli tomu, že kapitán opustil loď skôr, než boli evakuovaní všetci pasažieri. V roku 2015 bol Schettino odsúdený a dostal trest odňatia slobody za viacero činov súvisiacich s haváriou. Okrem osobných právnych dôsledkov čelila spoločnosť Costa Cruises civile žalobám a nárokom na odškodnenie od obetí a poistení.
Záchrana plavidla a likvidácia
Havária vyvolala rozsiahlu záchrannú a environmentálnu operáciu s cieľom zabrániť úniku paliva a ďalšiemu poškodeniu pobrežia. Odstránenie paliva a stabilizácia vraku boli prioritou, aby sa minimalizoval ekologický dopad. Operácia záchrany vraku patrila medzi najnáročnejšie a najdrahšie v námornej histórii – realizované techniky zahŕňali obrovské oceľové nosníky, plavebné klapky a parbuckling (vyrovnanie vraku), pričom náklady boli odhadované na stovky miliónov eur.
V septembri 2013 prebehla rozsiahla operácia parbucklingu, pri ktorej bolo plavidlo vyrovnané do vzpriamenej polohy. Následne bol vrak odtiahnutý na likvidáciu a rozrezanie – konvoj smeroval k veľkým lodeniciam v prístave (napríklad v Janove), kde sa Costa Concordia postupne rozobrala. Presuny a likvidácia vraku pokračovali v nasledujúcich rokoch.
Dedičstvo a poučenia
Nehoda Costa Concordia vyvolala širokú diskusiu o bezpečnostných štandardoch v cestovnom ruchu a o postupoch pri núdzových evakuáciách na výletných lodiach. Mnohé spoločnosti prehodnotili školenia posádok, núdzové postupy, spôsob komunikácie s cestujúcimi a pravidlá preplúvania pri pobreží. Prípady zodpovednosti velenia lode zasiahli legislatívne a prevádzkové normy v námornej doprave aj v medzinárodnom kontexte.
Hoci udalosť patrí medzi tragické kapitoly modernej námornej dopravy, priniesla aj významné technické a organizačné skúsenosti, ktoré prispeli k zlepšeniu bezpečnosti pasažierov a postupov pri krízových situáciách v budúcnosti.