Pružná zrážka (elastická zrážka) nastáva vtedy, keď sa dva objekty zrazia a odrazia sa späť s malou alebo žiadnou deformáciou a bez straty mechanickej energie vo forme tepla alebo zvuku. Typickým príkladom sú dve gumené alebo biliardové loptičky, ktoré pri náraze medzi sebou vymenia hybnosti a energie a dajú sa považovať za elastické objekty. Naopak, zrážka dvoch áut je zvyčajne nepružná, pretože sa pri nej energia premenuje na trvalé deformácie, teplo a zvuk.

Základné princípy

Pri dokonale pružnej zrážke platia dve kľúčové zachovania:

  • zachovanie hybnosti (vektorová veličina): celková hybnosť systému pred zrážkou je rovnaká ako po zrážke;
  • zachovanie kinetickej energie (pri dokonale pružnej zrážke): súčet kinetických energií súčastí pred zrážkou sa rovná súčtu kinetických energií po zrážke — inak povedané, nedochádza k premenám kinetickej energie na iné formy (viac o kinetická energia v pôvodnom odkaze).

Okrem toho sa pre jednorozmerné zrážky často používa pojem koeficient restitúcie e, ktorý vyjadruje pomer relatívnej rýchlosti oddelenia k relatívnej rýchlosti pristúpenia. Pre dokonale pružnú zrážku platí e = 1.

Rovnice pre jednorozmernú pružnú zrážku dvoch telies

Nech m1, m2 sú hmotnosti dvoch telies a u1, u2 ich počiatočné rýchlosti (pred zrážkou). Označme v1, v2 rýchlosti po zrážke. Z platnosti zachovania hybnosti a kinetickej energie dostaneme dve rovnice:

  • m1·u1 + m2·u2 = m1·v1 + m2·v2
  • 1/2·m1·u1² + 1/2·m2·u2² = 1/2·m1·v1² + 1/2·m2·v2²

Riešením týchto rovníc pre v1 a v2 (pre dokonale pružnú zrážku) sú uznávané vzorce:

  • v1 = ((m1 - m2) / (m1 + m2))·u1 + (2·m2 / (m1 + m2))·u2
  • v2 = (2·m1 / (m1 + m2))·u1 + ((m2 - m1) / (m1 + m2))·u2

Špeciálne prípady:

  • Ak sú hmotnosti rovnaké (m1 = m2), telesá si vymenia rýchlosti: v1 = u2, v2 = u1.
  • Ak druhé telo stojí (u2 = 0), potom v1 = (m1 - m2)/(m1 + m2)·u1 a v2 = (2·m1)/(m1 + m2)·u1.

Pohľad v strede hmotnosti (centrum hmotnosti)

V sústave stredu hmotnosti (COM) je celková hybnosť nulová. Pre dokonale pružné zrážky platí, že v COM ráme sa rýchlosti oboch telies po zrážke zmenia iba znamienko — teda relatívna rýchlosť sa obráti (rýchlosť sa „otočí“), pričom veľkosť relatívnej rýchlosti zostáva rovnaká. Tento fakt je užitočný pri riešení zrážok v dvoch rozmeroch, kde sa často vyjadrujú výsledné rýchlosti pomocou uhlov rozptylu.

Príklady a použitia

  • Biliardové (pool) gule: pri prakticky elastických zrážkach dochádza k dobre predvídateľnému prenosu hybnosti.
  • Kolidujúce molekuly v ideálnom plyne: medzi molekulami sa bežne uvažujú pružné zrážky, čo je základom kinetickej teórie plynov.
  • Laboratórne experimenty s mikroskopickými časticami: častice v urýchľovačoch sa často správajú takmer elasticky pri zrážkach medzi nimi (ak neprichádza k iným interakciám).

Skutočný svet a idealizácia

Vo väčšine reálnych situácií sú zrážky čiastočne nepružné: časť kinetickej energie sa premieňa na vnútornú energiu, deformáciu, teplo, svetlo alebo zvuk. Pojem dokonale pružnej zrážky je preto idealizácia, ktorá však často veľmi dobre približuje správanie tuhých telies pri krátkodobých nárazoch (napr. pri nárazoch tvrdých gúľ) alebo molekúl v plynoch.

Dôležité body na zapamätanie

  • Hybnosť sa zachováva pri všetkých typoch izolovaných zrážok (pružných aj nepružných).
  • Kinetická energia sa zachováva len pri dokonale pružných zrážkach (v praxi často ide o približné zachovanie pri malých stratách energie).
  • Koeficient restitúcie e = 1 pre dokonale pružnú, 0 < e < 1 pre čiastočne pružnú a e = 0 pre dokonale nepružnú zrážku.