Amarnské obdobie bolo obdobím starovekého Egypta v poslednej polovici osemnástej dynastie. Trvalo približne od polovice 14. storočia pred n. l. (vláda Amenhotepa IV., neskôr známeho ako Achnaton, cca 1353–1336 pred n. l.) až po návrat k tradičným mocenským centrám niekoľko desaťročí po jeho smrti. Kráľovské sídlo faraóna a jeho kráľovnej sa presunulo do Akhetatenu ("Obzor Atenu") v dnešnej Amarne.

Amarnské obdobie je predovšetkým známe svojou náboženskou a kultúrnou revolúciou, ktorú inicioval Achnaton. Zameral štátnu úctu na slnečný disk Atén, ktorému bola venovaná mimoriadna pozornosť a priestor v verejnom živote i kráľovskej propagande. Atenizmus sa vyznačoval dôrazom na slnečný disk a na kráľa ako jeho jediného medzičlánka k božstvu: Achnaton a jeho rodina sa zobrazovali ako priami príjemcovia darov života od Atonu. Náboženstvo však nebolo pravým monoteizmom — v praxi zostali aj iné kultové prejavy, hoci v podstatne menšej miere než pred reformou. Reformer tiež oslabil postavenie mocných kňazov tradičných božstiev (najmä kňazstva boha Amona), čo malo značné politické a ekonomické dôsledky.

Výrazná zmena v umení sprevádzala aj tieto náboženské zmeny. Kráľovské portréty sa radikálne odklonili od konvenčných, idealizovaných foriem: Achnatonove sochy a reliéfy sú androgýnne, so štíhlým trupom, širokými bokmi, predĺženým krkom a tvárou s plnými perami. V amarnskom umení sa objavujú aj nové motívy – intímne scény z rodinného života panovníka, realistickejšie zobrazenia detí a každodennosti, a symbolika Atona (slnečné lúče zakončené rukami držiacimi ankh), ktorá sa opakuje v mnohých reliéfoch a stavbách. Niektorí odborníci pripisujú túto zmenu príchodu nových umelcov alebo ateliérov v Amarne s iným zázemím a tradíciami než mali karnackí sochári.

Akhetaten bola novovzniknutým mestom plánovaným ako centrálny kult Atona. Dokumentuje sa tu osobitná architektúra – veľké otvorené svätyne venované slnku, administratívne a obytné štvrtky, hrobky vysokých úradníkov vytesané do skalných útesov a rozsiahle hranicové stély (boundary stelae) vyznačujúce priestor mesta. Z Amarny pochádza aj významný súbor hlinených tabuliek známych ako Amarnské listy — diplomacia v forme klínopisných správ, ktoré poskytujú cenné informácie o medzinárodných vzťahoch neskoro bronzovej doby (vztahy s Chetitmi, Babylóniou, Ugaritom a ďalšími štátmi).

Po Achnatonovej smrti nastalo obdobie politického zmatku. Udalosti tých rokov sú nepresne zdokumentované a identita a presná úloha jeho navrhovaného spoluregenta a krátko vládnuceho nástupcu Smenkhkarea sú predmetom sporov medzi egyptológmi. Následne sa na tróne objavujú postavy ako Tutanchaton (neskôr premenovaný na Tutankhamun) a neskôr vojenský veliteľ Horemheb.

Výsledkom týchto zvratov bola rýchla obnova starších náboženských poriadkov: nový kráľ (Tutankhamun) zmenil meno a vrátil uctievanie bohov, najmä boha Amona, a prestíž kňazstva sa postupne obnovila. Mnohé aspekty Achnatonovej revolúcie boli potom systematicky vytesané alebo ponižované – dochádzalo k tzv. damnatio memoriae, keď boli Achnatonove mená a obrazy premazané alebo zničené. Akhetaten bolo nakoniec opustené a tradičné centrá moci (Theby/Karnak) znovu nadobudli dominanciu.

Historický význam amarnského obdobia spočíva v jeho jedinečnom experimentovaní s náboženstvom, umením a štátnou ideológiou. Hoci Achnatonove reformy nepretrvali, zanechali silné archeologické a textové svedectvo o možnostiach a hraniciach kráľovskej moci v starovekom Egypte a otvorili nové otázky o osobnosti, politickej stratégii a kultúrnej dynamike obdobia.

  • Trvanie: polovica 14. storočia pred n. l. (vláda Achnatona cca 1353–1336 pred n. l.).
  • Centrum: nové hlavné mesto Akhetaten (Amarna).
  • Hlavné znaky: kult Atona, oslabenie kňazstva Amona, nové umelecké štýly, administratívne a architektonické zmeny.
  • Dedičstvo: Amarnské listy, hrobky a pamiatky z Akhetatenu poskytujú cenné informácie o politike, kultúre a medzinárodných vzťahoch tej doby.