Vlajka javorového listu sa stala oficiálnou štátnou vlajkou Kanady 15. februára 1965. Tento deň sa v Kanade pripomína ako National Flag of Canada Day (Deň kanadskej vlajky).

Krátka história

Pred rokom 1965 sa v Kanade bežne používal britský červený zástavný list (Red Ensign) s erbom Kanady na vlajúcich plochách. Diskusia o novom, jednotnom symbole krajiny vyvrcholila v tzv. „Great Flag Debate“ (veľká vlajková debata) v kanadskom parlamente. Po sérii návrhov a verejných diskusií parlament nakoniec schválil nový dizajn, ktorý predložil výbor podporený vládou premiéra Lestera B. Pearsona. Formálnu deklaráciu vydala panovníčka — nová vlajka nadobudla platnosť 15. februára 1965.

Dizajn a proporcie

Vlajka má jednoduché, rozpoznateľné farebné usporiadanie: tri zvislé pásy červený–biely–červený. Oficiálny pomer strán vlajky je 1:2 (výška ku dĺžke). Biely stredný pás tvorí námorný štvorec s šírkou rovnou výške vlajky — v praxi ide o usporiadanie pásov v pomere 1:2:1, teda bočné červené pásy majú každá štvrtinu celkovej dĺžky a stredný pás polovicu dĺžky.

V strede bieleho poľa je štýlizovaný javorový list so 11 hrotmi. Tento javorový list je schematizovaný, nie realistický — jeho tvar je výsledkom kompromisu medzi estetickými a praktickými požiadavkami (ľahko rozpoznateľný z diaľky). Farby sú oficiálne definované: biela a kanadská červená (červená má v oficiálnych špecifikáciách presné farebné odtiene používané pri reprodukcii).

Symbolika

Javorový list je symbolom Kanady už od 18. a 19. storočia. Používal sa na uniformách, odznakoch a vojenských praporoch a stal sa všeobecným znakom kanadskej identity a prírody. Farby vlajky (červená a biela) sú národné farby, ktoré boli formálne uznané už v prvej polovici 20. storočia. Javorový list na vlajke symbolizuje jednotu, mier a prirodzené bohatstvo krajiny. Nie je však pravda, že počet hrotov listu reprezentuje počet provincií — jedná sa o grafický prvok, nie o kódované číslo.

Výber dizajnu a autori

Pri výbere novej vlajky sa uvažovalo o mnohých návrhoch. Jeden z rozhodujúcich impulzov prišiel od Dr. Georgea F. G. Stanleyho, ktorý navrhoval jednoduché rozdelenie červená–biela–červená so stredovým symbolom inšpirovaným vlajkou Kráľovského vojenského koleža. Konečný grafický návrh javorového listu bol upravený a zafixovaný tak, aby bol čistý, symetrický a ľahko rozpoznateľný.

Vzťah k britskej tradícii

V niektoré dni kanadská vláda alebo iné oficiálne inštitúcie vyvesujú vedľa vlajky javorového listu aj vlajku Kráľovskej únie (Union Jack). To vyjadruje spoločnú históriu s Veľkou Britániou, príslušnosť k Spoločenstvu národov a formálne väzby na panovníka. Pri prijímaní novej vlajky mala panovníčka formálnu úlohu – svojím vyhlásením (proklamáciou) potvrdila zmenu, čím sa proces dokončil.

Protokol a používanie

Existujú pravidlá a odporúčania pre používanie kanadskej vlajky: napríklad zásady, kedy ju znižovať na pol žrde (pri štátnom smútku), že sa s ňou má zaobchádzať s úctou a nemala by sa nechať dotýkať zem, a že pri znehodnotení je vhodné zabezpečiť dôstojné odstránenie (napríklad spálenie v súkromí podľa príslušných pokynov). Vlajka sa bežne používa na verejných budovách, pri štátnych podujatiach, športových a kultúrnych akciách a ako symbol národnej identity.

Kanadská vlajka — jednoduchá, výrazná a rýchlo rozpoznateľná — sa stala silným symbolom modernej Kanady a reprezentuje krajinu doma i v zahraničí.