Patrick Geddes: mestský plán Tel Avivu (1925–1929) a Starý sever

Geddes, pôvodne biológ a sociológ, bol poverený vypracovaním plánu nového mesta Tel Aviv, ktoré malo byť postavené v susedstve starobylého prístavného mesta Jaffa. Princípy, ktoré použil pri plánovaní mesta, sa nápadne podobali tomu, čo dnes poznáme ako myšlienky nového urbanizmu - dôraz sa kládol na chodcov namiesto automobilovej dopravy, zmysel pre komunitu a občiansky život sa podporoval prostredníctvom mestských námestí a bohatá výsadba zelene sa výrazne zamerala na minimálnu ekologickú stopu. Súkromná automobilová doprava bola minimalizovaná a mesto bolo plánované v pešej mierke. Táto susedská identita bola rozhodujúca pre úspech Tel Avivu ako mesta.

Ďalším dôležitým aspektom Geddesovho plánu bolo použitie "superbloku", ktorý bol populárny na začiatku až v polovici 20. storočia a mal pôvod v modernistickom hnutí. Hlavnou zásadou bolo vytvoriť mimoriadne veľké bloky ohraničené hlavnými, a nie vedľajšími cestami, ktoré by boli pretkané úzkymi jednosmernými ulicami navrhnutými tak, aby odrádzali od tranzitnej dopravy. Cieľom týchto superblokov bolo podporiť komunitu a zmysel pre občiansky život v nich. Na dosiahnutie tohto cieľa sa plánovalo, že v strede každého bloku bude centrálny verejný priestor (záhrada alebo verejná budova). V skutočnosti komerčné faktory viedli k tomu, že len málo z týchto centrálnych námestí bolo zachytených pre verejné využitie.

Geddes sa čiastočne inšpiroval hnutím Garden City, ktoré rozvinul Ebenezer Howard, a chcel zabezpečiť, aby zeleň bola neoddeliteľnou súčasťou krajiny Tel Avivu. Na tento účel boli podľa jeho plánu budovy obmedzené na maximálne jednu tretinu akejkoľvek lokality, pričom cieľom týchto obmedzení bolo zabezpečiť maximálny potenciál pre štvrte s bohatou zeleňou.

Geddes nepredpísal pre túto oblasť určitý architektonický štýl, tradične sa mesto plánované podľa vzoru britského hnutia záhradných miest usilovalo o architektonický štýl založený na tradičnom štýle pre daný región. Geddes si uvedomoval, že väčšinu obyvateľstva, pre ktoré projektoval, budú tvoriť prisťahovalci z Európy a iných častí sveta. Podporoval rozvoj výrazne "židovského štýlu". Je zaujímavé, že Geddes vo svojej plánovacej správe uviedol len o málo viac ako odporúčania týkajúce sa tohto štýlu.

V nasledujúcich desaťročiach po realizácii Geddesovho plánu začala oblasť chátrať a verejnosť vyjadrila značný nárek a nespokojnosť s úpadkom mesta. Tento úpadok sa neskôr využil ako dôvod na rýchlu prestavbu oblasti v 50. rokoch 20. storočia. Bolo však zaznamenané, že tento nesúhlas s úpadkom mesta sa rýchlo zmenil na nostalgiu, keď sa začali búrať staré budovy, aby sa uvoľnilo miesto novej výstavbe. Výsledkom bolo značné úsilie o zachovanie historických štvrtí, ktoré naplánoval Geddes, a v roku 1984 bola na ich ochranu založená Rada pre ochranu budov a pamiatok.

Kritici usporiadania Tel Avivu naznačujú, že to nie je krásne mesto v klasickom zmysle slova. Vo veľkej miere z toho obviňovali nízku úroveň výstavby a bytových jednotiek (bytových domov), pričom sa odvolávali na to, že postavené budovy sú škaredé a pripomínajú hromady obalov s krabicami od topánok namiesto balkónov.

Ďalšia kritika sa týkala toho, že mesto sa nedokázalo dobre vyrovnať s rastúcim počtom obyvateľov a osobnou automobilovou dopravou, s ktorou Geddes v tom čase nepočítal. Ďalšou kritikou počiatočného plánovania mesta bola zlá výstavba budov a nedostatočná údržba.

Napriek tejto kritike Geddesovho plánovania Tel Avivu, hoci nie je imúnny voči moderným problémom dopravy a rozvoja, ktorým dnes čelia všetky mestá, je Tel Aviv všeobecne považovaný za úspešné mesto a symbol moderného Izraela.