Nemecká Spolková rada, v nemčine Bundesrat, je stálujúcou zložkou federálneho rozhodovania a reprezentuje záujmy spolkových krajín (Bundesländer) na úrovni federálneho štátu. Nie je to priama dolná komora ako Bundestag, ale inštitúcia, v ktorej sa odráža federálny charakter Nemecka a vzťah medzi centrálnou vládou a jednotlivými spolkovými krajinami. Jej postavenie upravuje základný zákon a funguje paralelne s inými orgánmi štátnej moci (ústavné pravidlá).

Zloženie Spolkovej rady vychádza z delegácií, ktoré do nej vysielajú vládne kabinety jednotlivých 16 spolkových krajín. Každá delegácia je tvorená členmi krajinskej vlády; vedie ju zvyčajne predseda vlády krajiny, tzv. minister‑predseda. Vo veľkých mestských štátoch zastávajú túto fázu primátori alebo starostovia. Konkrétne: delegácie vymenúvajú vlády jednotlivých krajín a môžu ich kedykoľvek odvolať – členovia preto zastupujú krajinu, nie osobné politické mandáty. O tom, koľko hlasov má každá krajina, rozhoduje jej veľkosť; počet hlasov je vážený (rozsah približne 3–6 hlasov) a delegácia ich pri hlasovaní vydáva jednotne.

Funkcie a právomoci

  • Spolková rada sa podieľa na legislatívnom procese: pre mnohé zákony, ktoré sa dotýkajú právomocí alebo financií krajín, je potrebný jej súhlas.
  • Môže návrhy zákonov aj iniciovať a má zastúpenie v legislatívnych výboroch, kde sa návrhy pripravujú a prerokúvajú.
  • Pri niektorých typoch právnych noriem uplatňuje absolútne veto; pri iných ide o odkladné veto, ktoré môže Bundestag prekonať väčšinou hlasov.
  • Spolková rada má tiež slovo pri európskych otázkach a pri vykonávaní federálnej správy, najmä ak sa musia vykonať rozhodnutia, ktoré krajiny následne implementujú.

Praktické fungovanie zahŕňa prácu v stálych odborných výboroch, kde sa jednotlivé odvetvia politiky (napríklad školstvo, vnútorné záležitosti, financie) prejednávajú z pohľadu krajín. Hlasovanie v pléne prebieha tak, že delegácia vyjadruje spoločný postoj svojej vlády a jednotne uplatňuje pridelené hlasy; jednotliví členovia delegácie nemôžu pri hlasovaní uplatniť odlišný názor bez mandátu svojej vlády.

Prezídiu Spolkovej rady tvorí rotujúci predseda: každý rok sa touto funkciou strieda iný minister‑predseda spolkového kraja. Tento predseda riadi zasadania a reprezentuje radu navonok; podľa ústavy môže v prípade potreby dočasne zastupovať aj spolkového prezidenta, ak ten nie je schopný plniť svoje funkcie. Konkrétne ustanovenia o postupe zastúpenia sú upravené v základnom zákone a interných predpisoch spolkového prezidenta a predsedu Spolkovej rady.

História Spolkovej rady siaha ku koncepcii povojnového usporiadania Nemecka: ako orgán zástupcov krajín vznikla v rámci ústavy z roku 1949 s cieľom vyvážiť centrálnu moc a zabezpečiť, aby legislatíva rešpektovala kompetencie jednotlivých krajín. Odvtedy zohráva významnú úlohu pri transformáciách federálneho systému, pri implementácii európskych noriem a pri koordinácii medzi Berlínom a regiónmi spolkových krajín.

Medzi dôležité rozdiely oproti iným dvojkomorovým systémom patrí to, že členovia Spolkovej rady nie sú priamo volení do federálnych funkcií, ale vysielaní vládami krajín; ich mandát je viazaný na politické rozhodnutie krajinskej exekutívy. V praxi to zaraďuje Spolkovú radu medzi inštitúcie, kde sa federálna politika formuje cez kompromise a cez potrebu koordinácie medzi centrom a regiónmi, čo výrazne ovplyvňuje zákonodarný proces a každodennú politiku v Nemecku minister‑predsedu a starostu.