Halleyova kométa: periodická kométa návratná každých 75–76 rokov
Halleyova kométa: fascinujúca periodická kométa návratná každých 75–76 rokov — pozorovania, stav jadra a história, pripravte sa na jej návrat v roku 2061.
Halleyova kométa (kométa Halley) je kométa, ktorá sa objavuje približne každých 75–76 rokov a pri svojom priblížení k Slnku a Zemi býva viditeľná aj voľným okom. Posledný raz bola najbližšie pri Slnku v roku 1986 a očakáva sa jej ďalší návrat v roku 2061.
Kométa je pomenovaná po anglickom astronómovi Edmondovi Halleyovi (1656–1742), ktorý v roku 1705 na základe historických záznamov správne zistil, že niekoľko komét pozorovaných v rôznych rokoch sú vlastne jeden objekt vracajúci sa po periodickej dráhe. Halleyho predpoveď návratu v roku 1758 sa naplnila, čím sa Halleyova kométa stala prvou uznanou periodickou kométou.
Orbita a dynamika
Halleyova kométa má veľmi excentrickú a retrográdnu dráhu (t.j. pohybuje sa opačným smerom než planéty). Jej dráha je charakterizovaná približne nasledovnými hodnotami: veľká poloosiaca ~17,8 AU, výstrednosť (excentricita) ~0,967, inklinácia ~162° a obežný čas okolo Slnka približne 75–76 rokov. Aphel (najvzdialenejší bod dráhy) leží v oblastiach za dráhami vonkajších planét, perihel (najbližší bod) je výrazne bližšie k Slnku a počas preletu sa zvýši sublimácia prchavých látok.
Presná dobá obehu sa môže zmeniť vplyvom gravitačného pôsobenia planét — najmä Jupitera a Saturna — a tiež vplyvom tzv. nepravidelných negravitačných síl, ktoré vznikajú pri silnom odparovaní materiálu z jadra (reakčný náraz prúdiacich plynov a prachu).
Štruktúra, zloženie a vzhľad
Pri prelete ku Slnku sa z povrchu jadra sublimujú prchavé látky a tvoria charakteristickú komu (hmlistý obal) a chvosty. Pozorovania z misie v roku 1986 a ďalšie pozemné merania ukázali, že jadro Halleyovej kométy je nízko lesklé (s veľmi nízkym albedom), členité a prevažne tmavé — povrch je pokrytý hrubou vrstvou nepáchnavých prachových a organických látok, pričom ľad je prítomný skôr v podpovrchových vrstvách alebo vo formách obmedzených aktívnych oblastí.
Rozmery jadra sa odhadujú na rádovo desiatky kilometrov v najdlhšom smere (často citované približné rozmery ~15 × 8 × 8 km), hustota a vnútorná štruktúra naznačujú poréznu, zmesovitú stavbu. Z hľadiska chemického zloženia dominujú prchavé látky ako prchavého ľadu - voda, oxid uhličitý, amoniak a ďalšie uhlík obsahujúce molekuly, spolu s veľkým množstvom prachu a organických zvyškov. Tieto poznatky podporujú upravený model "špinavej snehovej gule" (angl. dirty snowball), podľa ktorého kométy pozostávajú zo zmesi ľadu a prachu, pričom moderné pozorovania kladú dôraz na relatívne vysoký podiel tmavých, neprchavých materiálov na povrchu.
Prieskum sondami v roku 1986
Keď sa kométa priblížila k Zemi v roku 1986, navštívilo ju niekoľko medzinárodných kozmických sond. Sonda Giotto z Európskej vesmírnej agentúry sa ku kométe priblížila najviac a poskytla prvé priamo získané obrazy jadra a množstvo fyzikálnych meraní. Okrem Giotto sa pri Halleyovej kométe pohybovali aj ďalšie sondy, medzi nimi sovietske misie Vega, japonské sondy a americké sondy, pričom niektoré merali prúd prachu, vetra a plazmy v okolí kométy.
V roku 1986 bola Halleyova kométa ako prvá podrobne pozorovaná vesmírnou sondou. Pozorovania poskytli prvé údaje o jadra kométy a o procesoch, ktoré vytvárajú komu a chvost: zistilo sa, že odparovanie ľadu vytvára prúdy plynu, ktoré sťahujú prachové častice a formujú odlišné typy chvostov (prahový, iontový). Snímky a merania tiež ukázali prítomnosť prúdových "jetov", nerovnomerne rozmiestnených aktívnych oblastí a veľmi rýchlo pohybujúcich sa častíc prachu.
Historický význam a pozorovania
Halleyova kométa patrí medzi najznámejšie kométy a jej vzhľad bol zaznamenaný v historických prameňoch po stáročia — pozorovali ju staroveké civilizácie v Ázii aj Európe. Je spojená s niekoľkými významnými historickými záznamami a kultúrnymi stopami (napr. kométa z roku 1066 je znázornená na Bayeuxskom tapisere).
Prečo je Halley výnimočná
- Je to klasická periodická kométa viditeľná viackrát za ľudský život.
- Prvýkrát umožnila priame skúmanie jadra kométy sondami v blízkom kontakte.
- Je dôležitá pre štúdium zloženia a evolúcie komét, ktoré sú pozostatkami z čias vzniku slnečnej sústavy.
Halleyova kométa zostáva predmetom intenzívneho záujmu astronómov a planetológov — jej ďalšie návraty budú sledované novými generáciami pozemných i kozmických prístrojov, ktoré môžu ďalšie objasniť vznik a vývoj týchto prchavých telies.


Halleyova kométa 8. marca 1986
Súvisiace stránky
- Zoznam komét
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je Halleyova kométa?
Odpoveď: Halleyova kométa je kométa, ktorá obieha okolo Slnka a prichádza každých 75 alebo 76 rokov.
Otázka: Kedy sa očakáva návrat Halleyovej kométy?
Odpoveď: Očakáva sa, že Halleyova kométa sa vráti v roku 2061.
Otázka: Kto je Edmond Halley?
Odpoveď: Edmond Halley bol anglický astronóm, ktorý predpovedal návrat Halleyovej kométy.
Otázka: Aká je definícia pojmu "periodický"?
Odpoveď: "Periodický" znamená, že sa niečo vyskytuje pravidelne.
Otázka: Ako bola Halleyho kométa podrobne pozorovaná v roku 1986?
Odpoveď: Halleyho kométa bola podrobne pozorovaná kozmickými sondami, ktoré ju navštívili v roku 1986.
Otázka: Čo tieto pozorovania odhalili o Halleyho kométe?
Odpoveď: Tieto pozorovania odhalili, že Halleyova kométa sa skladá zo zmesi prchavého ľadu a prachu, čo podporilo model "špinavej snehovej gule" Freda Whipplea.
Otázka: Z čoho sa skladá povrch Halleyovej kométy?
Odpoveď: Povrch Halleyovej kométy je zložený prevažne z prachových, neprchavých materiálov a len malá časť je ľadová.
Prehľadať