Halleyova kométa (kométa Halley) je kométa, ktorá sa objavuje približne každých 75–76 rokov a pri svojom priblížení k Slnku a Zemi býva viditeľná aj voľným okom. Posledný raz bola najbližšie pri Slnku v roku 1986 a očakáva sa jej ďalší návrat v roku 2061.

Kométa je pomenovaná po anglickom astronómovi Edmondovi Halleyovi (1656–1742), ktorý v roku 1705 na základe historických záznamov správne zistil, že niekoľko komét pozorovaných v rôznych rokoch sú vlastne jeden objekt vracajúci sa po periodickej dráhe. Halleyho predpoveď návratu v roku 1758 sa naplnila, čím sa Halleyova kométa stala prvou uznanou periodickou kométou.

Orbita a dynamika

Halleyova kométa má veľmi excentrickú a retrográdnu dráhu (t.j. pohybuje sa opačným smerom než planéty). Jej dráha je charakterizovaná približne nasledovnými hodnotami: veľká poloosiaca ~17,8 AU, výstrednosť (excentricita) ~0,967, inklinácia ~162° a obežný čas okolo Slnka približne 75–76 rokov. Aphel (najvzdialenejší bod dráhy) leží v oblastiach za dráhami vonkajších planét, perihel (najbližší bod) je výrazne bližšie k Slnku a počas preletu sa zvýši sublimácia prchavých látok.

Presná dobá obehu sa môže zmeniť vplyvom gravitačného pôsobenia planét — najmä Jupitera a Saturna — a tiež vplyvom tzv. nepravidelných negravitačných síl, ktoré vznikajú pri silnom odparovaní materiálu z jadra (reakčný náraz prúdiacich plynov a prachu).

Štruktúra, zloženie a vzhľad

Pri prelete ku Slnku sa z povrchu jadra sublimujú prchavé látky a tvoria charakteristickú komu (hmlistý obal) a chvosty. Pozorovania z misie v roku 1986 a ďalšie pozemné merania ukázali, že jadro Halleyovej kométy je nízko lesklé (s veľmi nízkym albedom), členité a prevažne tmavé — povrch je pokrytý hrubou vrstvou nepáchnavých prachových a organických látok, pričom ľad je prítomný skôr v podpovrchových vrstvách alebo vo formách obmedzených aktívnych oblastí.

Rozmery jadra sa odhadujú na rádovo desiatky kilometrov v najdlhšom smere (často citované približné rozmery ~15 × 8 × 8 km), hustota a vnútorná štruktúra naznačujú poréznu, zmesovitú stavbu. Z hľadiska chemického zloženia dominujú prchavé látky ako prchavého ľadu - voda, oxid uhličitý, amoniak a ďalšie uhlík obsahujúce molekuly, spolu s veľkým množstvom prachu a organických zvyškov. Tieto poznatky podporujú upravený model "špinavej snehovej gule" (angl. dirty snowball), podľa ktorého kométy pozostávajú zo zmesi ľadu a prachu, pričom moderné pozorovania kladú dôraz na relatívne vysoký podiel tmavých, neprchavých materiálov na povrchu.

Prieskum sondami v roku 1986

Keď sa kométa priblížila k Zemi v roku 1986, navštívilo ju niekoľko medzinárodných kozmických sond. Sonda Giotto z Európskej vesmírnej agentúry sa ku kométe priblížila najviac a poskytla prvé priamo získané obrazy jadra a množstvo fyzikálnych meraní. Okrem Giotto sa pri Halleyovej kométe pohybovali aj ďalšie sondy, medzi nimi sovietske misie Vega, japonské sondy a americké sondy, pričom niektoré merali prúd prachu, vetra a plazmy v okolí kométy.

V roku 1986 bola Halleyova kométa ako prvá podrobne pozorovaná vesmírnou sondou. Pozorovania poskytli prvé údaje o jadra kométy a o procesoch, ktoré vytvárajú komu a chvost: zistilo sa, že odparovanie ľadu vytvára prúdy plynu, ktoré sťahujú prachové častice a formujú odlišné typy chvostov (prahový, iontový). Snímky a merania tiež ukázali prítomnosť prúdových "jetov", nerovnomerne rozmiestnených aktívnych oblastí a veľmi rýchlo pohybujúcich sa častíc prachu.

Historický význam a pozorovania

Halleyova kométa patrí medzi najznámejšie kométy a jej vzhľad bol zaznamenaný v historických prameňoch po stáročia — pozorovali ju staroveké civilizácie v Ázii aj Európe. Je spojená s niekoľkými významnými historickými záznamami a kultúrnymi stopami (napr. kométa z roku 1066 je znázornená na Bayeuxskom tapisere).

Prečo je Halley výnimočná

  • Je to klasická periodická kométa viditeľná viackrát za ľudský život.
  • Prvýkrát umožnila priame skúmanie jadra kométy sondami v blízkom kontakte.
  • Je dôležitá pre štúdium zloženia a evolúcie komét, ktoré sú pozostatkami z čias vzniku slnečnej sústavy.

Halleyova kométa zostáva predmetom intenzívneho záujmu astronómov a planetológov — jej ďalšie návraty budú sledované novými generáciami pozemných i kozmických prístrojov, ktoré môžu ďalšie objasniť vznik a vývoj týchto prchavých telies.