Erupcia hory Fudži (Hōei dai funka) sa začala 16. decembra 1707 (23. deň 11. mesiaca roku Hōei 4) a trvala do približne 1. januára 1708 (9. deň 12. mesiaca roku Hōei 4) počas obdobia Edo. Pri tejto explozívnej erupcii nedošlo k výtoku lávy, no bolo vyvrhnuté obrovské množstvo sopečného materiálu — odhady uvádzajú najmenej 800 miliónov kubických metrov sopečného popola (približne 0,8 km³). Popol a škvára sa rozšírili na široké okolie sopky a dopadali aj vo veľkej vzdialenosti: zaznamenané boli pády popola až v takmer 100 km vzdialenom meste Edo. Škvára a popol padali ako dážď v provinciách Izu, Kai, Sagami a Musashi, čo spôsobilo rozsiahle materiálne a poľnohospodárske škody.

Priebeh erupcie a geologické pozoruhodnosti

Erupcia vypukla na východnom a severovýchodnom svahu hory Fudži, kde sa vytvorili tri nové otvorené prieduchy (ventily), označované ako prieduchy č. 1, č. 2 a č. 3 Hōei. Počiatočné explózie sprevádzal intenzívny výron popola a škváry; nasledovali ďalšie silnejšie výbuchy, ktoré vymrštili väčšie kusy horniny a bloky. Neboli pozorované rozsiahle prúdy lávy, erupcia bola prevažne explozívneho typu s tvorbou veľkého množstva tefrických materiálov.

Krátko pred erupciou, 28. októbra 1707, zasiahlo Japonsko silné zemetrasenie (tzv. Hōei zemetrasenie). Hoci priame kauzálne spojenie medzi zemetrasením a erupciou nie je úplne dokázané, mnohí vulkológovia sa prikláňajú k názoru, že zemetrasenie mohlo destabilizovať magmatický systém Fudži a urýchliť alebo vyvolať samotnú erupciu.

Dôsledky na ľudí, poľnohospodárstvo a krajinu

Padanie popola a škváry malo okamžité aj dlhodobé následky. Husto padavý popol zaťažoval strechy budov, upchával vodné toky a kanály, a poškodzoval úrodu. V mnohých oblastiach došlo k znehodnoteniu polí a zníženiu úrody ryže, čo prispelo k hladomoru a ekonomickým ťažkostiam v niektorých regiónoch. Presné údaje o počte obetí nie sú známe; historické záznamy však uvádzajú značné materiálne škody a veľké utrpenie obyvateľstva v dotknutých provinciách.

Vo vyšších polohách a dolinách sa po erupcii v niektorých prípadoch vytvorili bahnotoky (lahary) pri silnejších dažďoch, keď sa z povrchu zmiešaný popol a voda zmenili na prúdové bahno, ktoré poškodilo dediny a infraštruktúru v údolí pod sopkou.

Hōei kráter a umelecké vyobrazenia

Erupcia vytvorila na juhozápadnom svahu Fudži nový kráter a prídavnú kótu, ktorá je dnes známa ako Hōeizan (Hora Hōei). V umeleckej tvorbe sa toto miesto zachytilo napríklad v dielach známeho japonského umelca Hokusaiho. V jeho cykle Sto pohľadov na horu Fudži sa nachádza obraz malého krátera z miesta sekundárnej erupcie, pomenovaného podľa roku erupcie (Hōei).

Súčasný stav a návšteva

Od erupcie v roku 1707 Fudži už nevybuchla. Sopku však vedci považujú za aktívnu, pretože má históriu erupcií a možné pretrvávajúce magmatické zásoby. Hōei kráter je dnes prístupný turistom a turistické chodníky vedú k jeho okrajom: je možné ho navštíviť z chodníka Fujinomiya alebo z chodníka Gotemba na hore Fudži. Návšteva umožňuje vidieť zreteľný prírastok krajiny spôsobený erupciou a pochopiť jej rozsah.

Zhrnutie: Hōei erupcia (1707–1708) bola jednou z najväčších historických explozívnych aktivít Hory Fudži — bez výtoku lávy, no s masívnym rozptýlením popola, vzniknutím nového krátera (Hōeizan) a výraznými dôsledkami pre obyvateľstvo a poľnohospodárstvo v okolí.