Je (Ј, ј) je písmeno cyriliky používané v srbskom, macedónskom, azerbajdžanskom a altajskom jazyku. V textoch vyzerá toto písmeno rovnako ako latinské J, ale ide o samostatné cyrilické písmeno s vlastným kódom v Unicode.

Pôvod a história

Písmeno Ј bolo zavedené do modernej srbkej cyriliky v 19. storočí (známe najmä v súvislosti s jazykovedcom Vukom Karadžićom) na označenie polhlásky /j/. V macedónskej ortografii sa posilnené užívanie písmena Ј ustálilo pri kodifikácii spisovného jazyka. V rôznych jazykoch cyriliky sa príslušné fonémy riešia rôznymi písmenami alebo grafickými kombináciami, preto sa rozšírenie і tvarov líši podľa jazyka.

Výslovnosť a fonetika

V srbčine, macedónčine a azerbajdžančine zvyčajne zodpovedá písmeno Ј hláske [j] (palatálna aproximanta), rovnakému zvuku ako latinské J v slovách typu jagoda alebo jazyk. Príklady:

  • sr: ја [ja] „ja“; језик [jɛzik] „jazyk“;
  • mk: јас [jas] „ja“; југ [jug] „juh“.

V altajskom jazyku sa písmeno Ј v niektorých abecedách používa na označenie afrikáty [ʤ] (podobnej anglickému „j“ v slove „jam“).

Grafické a technické poznámky

Unicode pre toto písmeno sú: U+0408 pre veľké Ј a U+0458 pre malé ј. V mnohých písmach a fontoch je tvar cyrilického Ј prakticky nerozlíšiteľný od latinského J, preto pri práci s textom a konverziou medzi kódovaniami treba dbať na správny Unicode, aby sa písmená neprehodili.

Na klávesniciach s cyrilickým rozložením (srbské, macedónske) je písmeno Ј zvyčajne umiestnené na rovnakej klávese ako latinské j pri prepnutí do cyrilickej režimu.

Vzťah k ďalším písmenám

Keďže písmená Я (ya), Є (ye, Ё (yo), Ї (yi) a Ю (yu) sa v týchto jazykoch nepoužívajú, často sa iotované samohlásky zapisujú kombináciou Ј + samohláska, napríklad Ја, Је, Јо, Ји, Ју (v niektorých zdrojoch a transkripciách sa tieto kombinácie zapisujú rôzne podľa konvencií jazyka).

V jazykoch ako ruština, bulharčina, ukrajinčina a bieloruština sa namiesto písmena Ј pre označenie podobných hlások používajú iné písmená, napríklad Й.

Zhrnutie

Písmeno Ј (ј) je dôležité samostatné písmeno v niekoľkých cyrilických abecedách, najmä v srbčine a macedónčine, kde značí zvuk [j]. Má vlastný Unicode a v písme sa často vizuálne zhoduje s latinským J, hoci ide o odlišný znak. V rôznych jazykoch cyriliky sa podobné fonémy značené inak (napr. Й), prípadne sa používajú kombinácie s Ј namiesto iotovaných samohlások.