Americká strana, všeobecne známa ako Strana ničoho, bola americká nativistická politická strana, ktorá pôsobila v polovici 50. rokov 19. storočia. Pôvodne bola protikatolícka, zaujatá proti iným národnostiam a proti prisťahovalectvu. Toto hnutie sa na niekoľko rokov stalo významnou politickou silou pod názvom Americká strana. Stúpenci hnutia boli známi tým, že na otázky cudzincov o jeho špecifikách odpovedali "nič neviem", čo viedlo k najčastejšiemu názvu "Know-Nothings".
Vznik a ideológia
Korene hnutia siahajú do 40. rokov 19. storočia, keď sa v Spojených štátoch objavili tajné spolky a zoskupenia, ktoré sa postavovali proti prudkému nárastu prisťahovalectva – najmä proti vtedajším vlnám írskych a nemeckých prisťahovalcov, z veľkej časti katolíckeho vyznania. Americká strana presadzovala nativistickú ideológiu: kládla dôraz na prioritu "rodenej" (anglo-protestantskej) kultúry, volala po obmedzení vplyvu katolíckej cirkvi v politickom a verejnom živote a žiadala prísnejšie pravidlá naturalizácie a väčšiu kontrolu prisťahovaleckej politiky. Mnohí členovia tiež požadovali verejné školy bez katolíckeho vplyvu a obmedzenia zastávania verejných funkcií ľuďmi, ktorých lojalita bola vnímaná ako viazaná na cirkevné autority.
Organizácia a praktiky
Americká strana vychádzala z predchádzajúcich tajných organizácií (napríklad z tzv. Native American Party). Charakteristická bola tajná povaha – členovia skladali prísahy, používali tajné znamenia a v mnohých oblastiach fungovali prostredníctvom miestnych klubov a lóží. Táto uzavretosť posilnila vnútornú súdržnosť, ale súčasne spôsobovala opozíciu a nedôveru verejnosti.
Vzostup a politický vplyv
Rozpad whigovskej strany po prijatí Kansas-Nebraska Act otvoril priestor pre novú alternatívu proti Demokratom. Vo voľbách v roku 1854 dosiahli Know-Nothings významné úspechy: v niektorých štátoch obsadili mestské úrady, zákonodarné zbory a získali kreslá v Kongrese. Medzi zvolenými bol aj kongresman Nathaniel P. Banks z Massachusetts, ktorý sa rýchlo stal viditeľnou osobnosťou hnutia a neskôr pôsobil i ako predseda Snemovne reprezentantov. Na juhu sa Americká strana často profilovala skôr ako protiváha demokratom než ako silno antikatolícka formácia a prilákala politikov, ktorí hľadali alternatívu k Demokratickej strane.
Prezidentské voľby 1856 a vrchol
Americká strana nominovala v prezidentských voľbách v roku 1856 bývalého prezidenta Millarda Fillmora. Fillmore o svojom členstve oficiálne mlčal, no na kandidátke Americkej strany získal približne 21,5 % hlasov a zvíťazil v niektorých lokalitách – napríklad získal štát Maryland. Voľby v roku 1856 však zároveň ukázali limit ich podpory: populárny bol hlavne v lokalizovaných regiónoch a nebol schopný vytvoriť stabilnú celoštátnu alternatívu medzi Demokratmi a stúpajúcimi Republikánmi.
Úpadok a rozpad
Slabé miestne vedenie, chýbajúca jednotná národná štruktúra a predovšetkým hlboké rozdelenie v otázke otroctva rýchlo oslabili Americkú stranu. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu v prípade vec Dred Scott v. Sandford z roku 1857 sa zväčšili napätia okolo otroctva; na severe mnohí členovia Know-Nothings prešli k Republikánskej strane, ktorá sa jasne postavila proti šíreniu otroctva. Na Juhu sa naopak časť členov priblížila pozíciám podporujúcim otroctvo alebo hľadala regionálne riešenia. Po prezidentských voľbách v roku 1860 väčšina zostávajúcich členov podporila Stranu ústavnej únie (Constitutional Union Party) alebo sa pridala k ostatným politickým prúdom, ktoré sa formovali v období pred občianskou vojnou.
Dedičstvo
Hoci bol vplyv Americkej strany pomerne krátkodobý, jej vznik a vzostup ukázali silné napätie v americkej spoločnosti spôsobené masovým prisťahovalectvom, náboženskou rozmanitosťou a rýchlymi sociálnymi zmenami. Idey nativizmu a strach z cudzorodého vplyvu zostali prítomné v americkej politike aj neskôr a zopár prvkov politiky Americkej strany sa objavovalo v rôznych podoformách v ďalších desaťročiach. Termín "Know-Nothing" sa pritom stal trvácnym historickým označením pre tajné nativistické hnutia polovice 19. storočia.