V Nemecku existuje päť úrovní verejnej správy. Na najnižších dvoch úrovniach sa hovorí o miestnej vláde. Všetkých päť úrovní nemeckej vlády je právne nezávislých, čo znamená, že každá úroveň má vlastné zákonné kompetencie a zodpovednosti. To je zakotvené v ústave (Grundgesetz), ktorá vymedzuje, aké úlohy ktorá úroveň vykonáva a zabezpečuje princíp rozdelenia právomocí medzi nimi.

Päť úrovní správy

  1. Európska únia (alebo EÚ). EÚ môže prijímať právne akty (nariadenia, smernice), ktoré v určených oblastiach majú prednosť pred vnútroštátnymi predpismi a ktoré musia všetky nižšie úrovne vlády v rámci svojich kompetencií uskutočňovať. EÚ tak ovplyvňuje napr. jednotný trh, životné prostredie, dohody o voľnom pohybe a finančnú reguláciu. Zásada subsidiarity navyše znamená, že EÚ zasahuje len tam, kde je to účinnejšie ako opatrenia na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni.
  2. Federácia alebo národná vláda. Národná vláda Nemecka je napríklad zodpovedná za obrana a zahraničnú politiku, za justíciu v celonárodnom rozsahu, celonárodné fiškálne pravidlá a regulácie v oblastiach, ktoré patria do spolkovej pôsobnosti. Federálna úroveň tiež vypracúva normy, ktoré platia pre spolkové krajiny, a realizuje finančné mechanizmy (napr. vyrovnávacie platby) tak, aby sa znížila nerovnosť medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami a zabezpečila sa ich funkčná stabilita. Federálna vláda sa tvorí z inštitúcií ako Bundestag (parlament) a vláda (Bundesregierung); spolkové krajiny majú v spolupôsobení hlas napr. v Bundesrate.
  3. Šestnásť spolkových krajín. Každý spolkový kraj (Land) má vlastnú vládu, parlament a rozsah právomocí, najmä v oblastiach ako školstvo, polícia, kultúra a miestna samospráva. Krajinská vláda môže tvoriť pravidlá pre fungovanie miestnej samosprávy v rámci svojho územia, avšak nemôže ju úplne zrušiť – právo na samosprávu je garantované ústavou; krajiny zodpovedajú za vykonávanie veľkej časti verejnej správy blízko občanov.
  4. Vidiecke okresy alebo župy (Landkreise) a mestské okresy (kreisfreie Städte) alebo samostatné mestá. Tieto okresné orgány zabezpečujú služby, ktoré sú príliš náročné na menšie obce: správa ciest II. a III. triedy, niektoré sociálne služby, nemocnice, koordinácia regionálnej dopravy, odpadové hospodárstvo a pod. V Nemecku existujú stovky okresov a niekoľko stoviek samostatných miest, ktoré plnia funkciu okresu aj pre seba.
  5. Mestá a obce, ktoré sú súčasťou okresu alebo tvoria predmestie mestského okresu. Obce (Gemeinden) zabezpečujú každodenné služby pre obyvateľov: miestne plánovanie, matričné služby, základné školy (v praxi často v kompetencii krajín, ale prevádzkujú ich obce), miestne cesty, verejné osvetlenie, zásobovanie vodou a kanalizáciu, miestne dane a poplatky. Miestna samospráva je najbližšia občanom a poskytuje priamy kontakt medzi verejnými službami a komunitou.

Ďalšie regionálne usporiadania

Niektoré spolkové krajiny zriadili medziúroveň, ktoré pomáhajú koordinovať a vykonávať štátne úlohy na väčšom území: regierungsbezirke, čo sú skupiny okresov a miest spravovaných regionálnymi úradmi. Regierungsbezirke uľahčujú napr. regionálne plánovanie, dohľad nad školstvom alebo administratívne vykonávanie niektorých štátnych úloh. Nie sú všade a nie sú samostatnou ústavnou úrovňou.

V niektorých štátoch existuje aj Amt, čo je administratívne zoskupenie viacerých malých obcí v rámci jedného okresu. Cieľom Ämter je zdieľať personálne a finančné zdroje tak, aby aj malé obce mohli poskytovať základné služby (správu, evidenciu, plánovanie) efektívne a hospodárne.

Regierungsbezirke a Ämter nie sú garantované ústavou na úrovni spolkovej únie; ide o praktické riešenia, ktoré zlepšujú výkon správy a koordináciu medzi úrovňami tam, kde je to potrebné.

Spolupráca, financovanie a účasť občanov

Praktické fungovanie nemeckého administratívneho systému závisí na spolupráci medzi úrovňami: federácia, krajiny, okresy a obce si rozdeľujú úlohy, financie aj právomoci. Existujú mechanizmy finančného vyrovnávania medzi krajinami a príspevky federálnej úrovne, aby sa zabezpečila rovnosť prístupu k verejným službám. Zároveň majú občania právo voliť svoje zástupcov na každej úrovni (európske, spolkové, krajinské, okresné a obecné voľby) a tým priamo ovplyvňovať rozhodovanie.

V praxi to znamená, že bežný život občana ovplyvňujú všetky tieto úrovne: od európskych noriem, cez federálne zákony, krajinské politiku, regionálne služby okresu až po každodenné rozhodnutia obce. Systém je založený na princípoch legality, subsidiarity a samostatnosti jednotlivých úrovní, pričom cieľom je čo najefektívnejšie a najbližšie poskytovanie verejných služieb obyvateľom.