Manuae je neobývaný atol v južnej skupine Cookových ostrovov, približne 100 km juhovýchodne od Aitutaki. Administratívne patrí k Aitutaki, nie je však súčasťou žiadneho jeho okresu ani tapere; politicky je zaradený do volebného obvodu Arutanga‑Reureu‑Nikaupara.

Geografia a geológia

Manuae je klasický koralový atol vzniknutý na vrchole ponorenej sopky — pod jeho podložím sa dno oceánu nachádza približne 4 000 metrov nižšie. Atol tvoria dva ostrovčeky v tvare podkovy: Manuae na západe a Te Au O Tu na východe. Celková rozloha oboch ostrovčekov je 6,17 km², pričom Manuae zaberá približne 2,1 km² a Te Au O Tu asi 3,9 km². Lagúna uprostred má približné rozmery 7 × 4 km a rozlohu okolo 13 km². Lagúna je plytká a podlieha veľkým pohyblivým pieskovým nánosom, cez koralový útes je pri bežnom stave mora ťažké alebo nemožné preplávať do otvoreného oceánu.

Príroda a ochrana

Atol je vyhlásený za morský park a je významným hniezdiskom morských vtákov a miestom kladenia vajec morských korytnačiek. Pobrežné vody a útesy patria medzi dôležité biotopy stredopacifickej morskej fauny a flóry. Plytká lagúna, pieskové náplavy a koralové pásmo vytvárajú prostredie vhodné pre rôzne druhy rýb, a preto sú vody okolo Manuae obľúbené aj medzi miestnymi rybármi. Ochrana týchto biotopov je kľúčová pre zachovanie hniezdnych kolónií vtáctva a prežitie morských korytnačiek.

História a pomenovanie

Kapitán James Cook spozoroval Manuae 23. septembra 1773 — bol to prvý z ostrovov, ktorým sa v tejto oblasti venoval. Pôvodne ho nazval Sandwichov ostrov, neskôr bol meno zmenené na Herveyho ostrov na počesť Augusta Herveyho, 3. grófa z Bristolu, vtedajšieho lorda admirality. Cook sa rozhodol ponechať názov "Sandwichove ostrovy" pre Havajské ostrovy. Názov Herveyho ostrovov sa potom niekoľko desaťročí používal pre južnú skupinu Cookových ostrovov, až kým ruský kartograf von Krusenstern v roku 1824 nepremenoval súostrovie na Cookove ostrovy na počesť kapitána Cooka.

Ľudské aktivity a osídlenie

Historicky sa na Manuae pestovala kopra a v blízkosti malého priepadu v útesoch, necelý kilometer severovýchodne od Turakina (najzápadnejší bod atolu), vznikla malá osada. Priechod do mora v tomto mieste je veľmi úzky — menej ako 4 metre — a pri nevhodnom počasí či vlnobití je preplavba bez miestnych znalostí mimoriadne nebezpečná. Na atole sa kedysi nachádzalo malé letisko, ktoré však už niekoľko rokov nie je v prevádzke.

Významné udalosti a kultúra

V apríli a máji 1965 sa počet ľudí na ostrove krátkodobo zvýšil na približne 120, keď sem priplávalo niekoľko vedeckých expedícií (z Austrálie, Nového Zélandu, Japonska, Veľkej Británie, USA a ZSSR), aby pozorovali úplné zatmenie Slnka dňa 30. mája 1965. Manuae sa objavuje aj v literatúre — nórsky spisovateľ Erlend Loe spomína s humorom expedíciu na Manuae vo svojom románe „L“ (1999).

Súčasný stav

Dnes je Manuae neobývaný; pri sčítaní obyvateľstva v roku 1956 žilo na atole 32 ľudí, ale o približne dvadsať rokov neskôr bol ostrov opustený. Rybári z Aitutaki sem občas organizujú súkromné výlety za rybolovom alebo pozorovaním prírody. Všetky predpisy a regulácie platné pre Aitutaki sa vzťahujú aj na Manuae, najmä pokiaľ ide o ochranu prírody a udržiavanie morského parku.