Monoceros — súhvezdie Jednorožca: poloha, história a susedné súhvezdia
Monoceros — súhvezdie Jednorožca: objav, poloha pri nebeskom rovníku, história od Planciusa a prehľad susedných súhvezdí ako Orión, Blíženci, Canis Major a ďalšie.
Monoceros (gr. Μονόκερως) je súhvezdie ležiace pri nebeskom rovníku. Názov pochádza z gréckeho slova pre jednorožca — ide o novoveké (nie antické) súhvezdie, ktoré bol vytvorené a zpopularizované v 17. storočí. Opísal ho holandský kartograf Petrus Plancius; od tej doby sa objavuje na mnohých hviezdnych mapách a neskôr bolo jeho moderné hranice určené Medzinárodnou astronomickou úniou.
Poloha a susedné súhvezdia
Monoceros leží pozdĺž nebeského rovníka, približne v oblasti rektascenzie okolo 7. hodiny a s deklináciou blízko 0°. Vďaka tejto polohe je dobre pozorovateľné z oboch zemských pólkúl v období, keď sa nachádza vysoko na nočnej oblohe.
Susedné súhvezdia sú:
- Orión – na západe
- Blíženci – na severe
- Canis Major – na juhu
- Hydra – na východe
- Canis Minor, Lepus a Puppis – ďalšie susedné súhvezdia
História a pôvod názvu
Aj keď názov vychádza z gréčtiny, Monoceros nie je súčasťou klasických antických súhvezdí s mytologickými príbehmi. Konšteláciu zaviedol a rozšíril hlavne Petrus Plancius v 17. storočí na základe novovekých máp a cestovateľských nálezov. Ako moderné súhvezdie bola postupne akceptovaná kartografmi a astronommi; jej oficiálne hranice definovala Medzinárodná astronomická únia v 20. storočí.
Hviezdy a pozoruhodné objekty
Monoceros nemá žiadnu hviezdu prvej veľkosti — najjasnejšie hviezdy majú jasnosť len okolo 3. až 4. magnitúdy, preto nie je v meste veľmi nápadné. Medzi zaujímavé hviezdne a hmlovinové objekty v tomto súhvezdí patria:
- Beta Monocerotis – známa trojhviezda, ktorú pozoroval napr. William Herschel; pre amatérske ďalekohľady je zaujímavým objektom pre skúmanie viacnásobných systémov.
- Rosette Nebula (NGC 2237–2246) – rozsiahla emisná hmlovina so združením mladých hviezd (open cluster NGC 2244) vytvárajúca nápadný roj hviezd a prachových štruktúr.
- Christmas Tree Cluster a Cone Nebula (NGC 2264) – otvorený hviezdokopa spolu s tmavšou kužeľovitou hmlovinou; obľúbený cieľ pre fotografickú amatérsku astronómiu.
- Hubbleova variabilná hmlovina (NGC 2261) – odlesk a odrazová hmlovina spojená s premennou hviezdou R Monocerotis.
- M50 – otvorený hviezdokopa, ľahko pozorovateľná menším ďalekohľadom.
- Monoceros Ring – široká, slabá štruktúra hviezd v Mliečnej dráhe (objavená relatívne nedávno), ktorá môže byť pozostatkom narušenej trpasličej galaxie alebo variáciou disku našej galaxie.
Pozorovanie
Monoceros je najlepšie viditeľné v zime (december – február) pre pozorovateľov severnej zemepisnej šírky, keď sa nachádza vysoko na oblohe v noci. Pretože ide o relatívne slabé súhvezdie bez veľmi jasných orientačných hviezd, je pri jeho skúmaní výhodné vychádzať z okolitých výraznejších súhvezdí (najmä Oriónu a Blížencov). Mnohým hmlovinám a hviezdokopám v Monocerose výrazne prospieva tmavé nebo a stredne veľký ďalekohľad alebo fotografická výbava; niektoré objekty (napr. Rosette alebo NGC 2264) sú však dobre viditeľné aj v triedri alebo malom amatérskom ďalekohľade.
Monoceros predstavuje zaujímavú oblasť hviezdnej oblohy pre tých, ktorí hľadajú rozmanité hmloviny, mladé hviezdokopy a fyzicky zaujímavé objekty v blízkosti slávnejších susedov ako Orión.
Pozoruhodné vlastnosti
Hviezdy
Monoceros je voľným okom ťažko pozorovateľný. Jeho najjasnejšia hviezda, Alfa Monocerotis, má vizuálnu magnitúdu 3,93. Je jasnejšia ako Gamma Monocerotis s hodnotou 3,98.
Monoceros má niekoľko zaujímavých vlastností, na ktoré sa dá pozrieť malým ďalekohľadom. Beta Monocerotis je trojhviezdny systém. Tri hviezdy tvoria trojuholník, ktorý vyzerá byť na jednom mieste. William Herschel sa vyjadril, že je to "jeden z najkrajších pohľadov na oblohe".
Monoceros má aj Plaskettovu hviezdu. Je to veľký binárny systém. Hovorí sa, že celá jej hmotnosť zodpovedá hmotnosti takmer 100 Slnkám dohromady.
Súhvezdie Monoceros, ako ho možno vidieť voľným okom.
Prehľadať