Monoceros (gr. Μονόκερως) je súhvezdie ležiace pri nebeskom rovníku. Názov pochádza z gréckeho slova pre jednorožca — ide o novoveké (nie antické) súhvezdie, ktoré bol vytvorené a zpopularizované v 17. storočí. Opísal ho holandský kartograf Petrus Plancius; od tej doby sa objavuje na mnohých hviezdnych mapách a neskôr bolo jeho moderné hranice určené Medzinárodnou astronomickou úniou.

Poloha a susedné súhvezdia

Monoceros leží pozdĺž nebeského rovníka, približne v oblasti rektascenzie okolo 7. hodiny a s deklináciou blízko 0°. Vďaka tejto polohe je dobre pozorovateľné z oboch zemských pólkúl v období, keď sa nachádza vysoko na nočnej oblohe.

Susedné súhvezdia sú:

  • Orión – na západe
  • Blíženci – na severe
  • Canis Major – na juhu
  • Hydra – na východe
  • Canis Minor, Lepus a Puppis – ďalšie susedné súhvezdia

História a pôvod názvu

Aj keď názov vychádza z gréčtiny, Monoceros nie je súčasťou klasických antických súhvezdí s mytologickými príbehmi. Konšteláciu zaviedol a rozšíril hlavne Petrus Plancius v 17. storočí na základe novovekých máp a cestovateľských nálezov. Ako moderné súhvezdie bola postupne akceptovaná kartografmi a astronommi; jej oficiálne hranice definovala Medzinárodná astronomická únia v 20. storočí.

Hviezdy a pozoruhodné objekty

Monoceros nemá žiadnu hviezdu prvej veľkosti — najjasnejšie hviezdy majú jasnosť len okolo 3. až 4. magnitúdy, preto nie je v meste veľmi nápadné. Medzi zaujímavé hviezdne a hmlovinové objekty v tomto súhvezdí patria:

  • Beta Monocerotis – známa trojhviezda, ktorú pozoroval napr. William Herschel; pre amatérske ďalekohľady je zaujímavým objektom pre skúmanie viacnásobných systémov.
  • Rosette Nebula (NGC 2237–2246) – rozsiahla emisná hmlovina so združením mladých hviezd (open cluster NGC 2244) vytvárajúca nápadný roj hviezd a prachových štruktúr.
  • Christmas Tree Cluster a Cone Nebula (NGC 2264) – otvorený hviezdokopa spolu s tmavšou kužeľovitou hmlovinou; obľúbený cieľ pre fotografickú amatérsku astronómiu.
  • Hubbleova variabilná hmlovina (NGC 2261) – odlesk a odrazová hmlovina spojená s premennou hviezdou R Monocerotis.
  • M50 – otvorený hviezdokopa, ľahko pozorovateľná menším ďalekohľadom.
  • Monoceros Ring – široká, slabá štruktúra hviezd v Mliečnej dráhe (objavená relatívne nedávno), ktorá môže byť pozostatkom narušenej trpasličej galaxie alebo variáciou disku našej galaxie.

Pozorovanie

Monoceros je najlepšie viditeľné v zime (december – február) pre pozorovateľov severnej zemepisnej šírky, keď sa nachádza vysoko na oblohe v noci. Pretože ide o relatívne slabé súhvezdie bez veľmi jasných orientačných hviezd, je pri jeho skúmaní výhodné vychádzať z okolitých výraznejších súhvezdí (najmä Oriónu a Blížencov). Mnohým hmlovinám a hviezdokopám v Monocerose výrazne prospieva tmavé nebo a stredne veľký ďalekohľad alebo fotografická výbava; niektoré objekty (napr. Rosette alebo NGC 2264) sú však dobre viditeľné aj v triedri alebo malom amatérskom ďalekohľade.

Monoceros predstavuje zaujímavú oblasť hviezdnej oblohy pre tých, ktorí hľadajú rozmanité hmloviny, mladé hviezdokopy a fyzicky zaujímavé objekty v blízkosti slávnejších susedov ako Orión.