Neith: staroegyptská bohyňa vojny, stvorenia a ochrankyňa Sais
Neith — staroegyptská bohyňa vojny, stvorenia a ochrankyňa Sais; objavte jej mýty, uctievanie a úlohu v bojoch, pohreboch a tvorení.
Neith bola jednou z prvých bohýň starovekého Egypta. Bola patrónkou mesta Sais v delte Nílu. Jej menom bolo pomenovaných niekoľko egyptských kráľovien prvej dynastie. Obyvatelia dolného Egypta sa modlili k jej sochám, keď boli chorí alebo aby ich ochránili pred škodou. Každoročne ľudia na jej počesť usporadúvali veľký sviatok, ktorý sa volal Sviatok lámp, pretože v noci počas osláv pod holým nebom pálili veľa svetiel.
Neith bola známa aj ako "bohyňa bojovníčka", "bohyňa stvoriteľka", "bohyňa matka", "bohyňa dolného Egypta" a "bohyňa pohrebov". Na kresbách nosila červenú korunu Dolného Egypta. Niekedy bola zobrazovaná s lukom a šípmi v ruke.
Neith mala uctievačov po celom Egypte. V Starej egyptskej ríši bola dôležitým božstvom v Memfise. Počas Strednej ríše a na začiatku Novej ríše však stratila časť svojho významu. V 19. dynastii sa však opäť stala populárnejšou.
Neith bola bohyňou vojny a lovu. Jej úlohou bolo pomáhať riešiť vojny a spory medzi bohmi a Egypťanmi. Egyptskí bojovníci verili, že bez modlitby k nej nemôžu vyhrať vojnu.
Mýty a stvoriteľská úloha
V egyptských mýtoch sa Neith často spomína ako jedna z prvých božstiev, ktoré existovali ešte pred usporiadaním sveta. Bola považovaná za stvoriteľku alebo za tú, ktorá dala vzniknúť iným bohom a svetu samotnému. Niektoré texty ju opisujú ako „sama zrodená“ — teda bohyňu, ktorá dokázala počať bez partnera. V niektorých tradíciách sa uvádza, že dala svetlo Slnku alebo že je matkou boha slnka.
Ikonografia a symbolika
Neith sa najčastejšie zobrazovala s červenou korunou Dolného Egypta (deshret) a s výraznými atribútmi vojnového aj remeselného charakteru. Medzi jej symboly patria:
- luk a šípy — zvýrazňujú jej vojenskú a loveckú povahu,
- štít alebo kosť s prekríženými šípmi — často považované za jej znak ochrany,
- tkáčsky nástroj (cieľka/šípravka) — spája ju s tkaním; Neith bola tiež patrónkou tkáčstva a výroby hodvábu a plátna, čo pripája jej úlohu k starostlivosti o pochované a o ľudskú kultúru.
Tieto kombinácie vojenských i domáckych atribútov zobrazujú Neith ako všestrannú bohyňu — ochrankyňu, matku a tvoriteľku remesiel.
Kult, chrámy a úlohy v spoločnosti
Hlavným centrom uctievania Neith bolo mesto Sais v delte Nílu (dnes Sa el-Hagar). Jej chrámy tam priťahovali pútnikov z rôznych častí krajiny. Okrem Sais mala významné kultové miesto aj v Memfise a ďalších centrách dolného Egypta. Kňazi a kňažky Neith vykonávali rituály súvisiace s vojnou, lovom, tkaním a ochranou mŕtvych.
Jej sviatok, nazývaný Sviatok lámp, mal očistný a propitiatívny charakter — nočné osvetlenie symbolizovalo vedenie a ochranu. Počas rokov, keď bola Sais dôležitým politickým centrom (napríklad v 26. dynastii, tzv. saítskom období), prežíval jej kult renesanciu a rozšíril sa aj do vyšších vrstiev spoločnosti.
Neith ako ochrankyňa mŕtvych
Neith mala silnú väzbu na pohrebné rituály. Bola považovaná za ochrankyňu zosnulých a často bola zobrazovaná pri mumiách alebo pri náhrobných obradoch. V tejto role prispievala k ochrane duše pri prechode do posmrtného života a k zachovaniu tela pomocou tkaných plachiet a obalov. Spojenie tkania a pohrebných obradov znázorňuje jej starostlivosť o rituálne a praktické aspekty prípravy na posmrtný život.
Historický vývoj uctievania a grécka identifikácia
Kult Neith prešiel dlhým vývojom: od silnej prítomnosti v archaických obdobiach, cez relatívne oslabenie v Strednej a na začiatku Novej ríše, až po obnovený záujem v 19. dynastii a najmä v období 26. dynastie, keď Sais znova narástol na politickej hodnote. Gréci, ktorí v neskorších obdobiach rokovali s Egyptom, priradili Neith postavu, ktorú považovali za obdobu svojej bohyne Athény — čo viedlo k vzájomným identifikáciám v literatúre antických autorov.
Záver a dedičstvo
Neith zostala dôležitou figurou egyptského náboženstva: jej funkcie sú rôznorodé — vojnová ochrankyňa, stvoriteľka, patrónka tkania a ochrankyňa mŕtvych. Jej kult a motívy sa prenášali storočiami a ovplyvnili aj neskoršie chápanie bohyň v oblasti Stredomoria. Archeologické nálezy z miest Sais a Memfis poskytujú bohaté svedectvo o jej dlhotrvajúcom význame v každodennom i rituálnom živote starovekých Egypťanov.
Otázky a odpovede
Otázka: Kto bola Neith a aký mala význam v starovekom Egypte?
Odpoveď: Neith bola jednou z prvých bohyň starovekého Egypta, ktorá bola patrónkou mesta Sais v delte rieky Níl. V starovekom Egypte bola významná, pretože bola známa ako "bohyňa bojovníčka", "bohyňa stvoriteľka", "bohyňa matka", "bohyňa dolného Egypta" a "bohyňa pohrebov alebo pohrebná bohyňa".
Otázka: Čo bol sviatok lámp a prečo sa slávil?
Odpoveď: Sviatok lámp bol veľký sviatok, ktorý sa konal každý rok na počesť Neith. Slávil sa preto, lebo obyvatelia Dolného Egypta sa modlili k jej sochám, keď boli chorí alebo aby ich ochránili pred škodou. Počas osláv pálili veľa svetiel pod holým nebom.
Otázka: Akú úlohu zohrávala Neith pri riešení sporov medzi bohmi a Egypťanmi?
Odpoveď: Neithinou úlohou bolo pomáhať urovnávať vojny a spory medzi bohmi a Egypťanmi. Egyptskí bojovníci verili, že bez modlitby k nej nemôžu vyhrať vojnu.
Otázka: Aká bola Neithina úloha vo vojne a pri love?
Odpoveď: Neith bola bohyňou vojny a lovu. Bola zodpovedná za to, že pomáhala Egypťanom vyhrávať vojny a urovnávať spory.
Otázka: Aký význam mala Neith v Starej egyptskej ríši?
Odpoveď: V Starej egyptskej ríši bola Neith dôležitým božstvom v Memfise.
Otázka: Bola Neith uctievaná po celom Egypte?
Odpoveď: Áno, Neith mala uctievačov po celom Egypte a bola významná vďaka svojim viacerým úlohám.
Otázka: Kto a prečo sa modlil k Neith?
Odpoveď: Obyvatelia dolného Egypta sa modlili k Neithiným sochám, keď boli chorí alebo aby ich ochránili pred nebezpečenstvom. Egyptskí bojovníci verili, že bez modlitby k nej nemôžu vyhrať vojnu.
Prehľadať