Norimberské zákony: nacistické rasové zákony v Nemecku (1935–1945)

Norimberské zákony sú súhrnným označením rasových právnych predpisov, ktoré v nacistickom Nemecku nadobudli účinnosť v roku 1935 a zostali v platnosti až do konca Tretej ríše v roku 1945. Zvyčajne sa pod týmto názvom rozumejú dva hlavné zákony prijaté 15. septembra 1935 na straníckom zjazde v Norimberg, ku ktorým bol uverejnený ešte zákon o vlajke a neskôr doplňujúce vykonávacie nariadenia. Tieto právne normy formalizovali rasovú diskrimináciu v zákone a položili právny základ pre systematické vylučovanie a pronásledovanie Židov a ďalších skupín.

Konkrétne to boli:

• Gesetz zum Schutze des deutschen Blutes und der deutschen Ehre (často nazývaný Blutschutzgesetz, zákon o ochrane nemeckej krvi a nemeckej cti) — Tento zákon zakazoval Židom uzatvárať manželstvá s osobami "nemeckej alebo príbuznej krvi" a postihoval aj mimomanželský pohlavný styk medzi týmito skupinami (zločin označovaný ako "rasové hanobenie" – Rassenschande). Zákon tiež zakazoval zamestnávanie nemeckých žien mladších 45 rokov v židovských domácnostiach a obmedzoval Židom používanie štátnej vlajky, pričom im zároveň umožnil používať židovské symboly a farby. Porušenie tohto zákona bolo trestné a viedlo k väzeniu a iným sankciám.
• Zákon o ríšskom občianstve (Reichsbürgergesetz) — tento zákon rozlišoval medzi "štátnymi poddanými" a plnohodnotnými "občanmi" (občanmi) s politickými právami. Občanmi sa mohli stať iba osoby "nemeckej alebo príbuznej krvi"; Židia týmto zákonom stratili štátne občianstvo a politické práva, boli vylúčení z verejnej služby a postupne z mnohých povolaní, volieb a verejného života. Zákon otvoril priestor pre ďalšie obmedzenia, konfiskácie majetku a vylučovanie zo spoločnosti.
• Zákon o štátnej vlajke (Verordnung über die Staatsflagge) — tento zákon sformálne určil hákový kríž ako oficiálnu štátnu vlajku Nemecka; hoci sa často nepočítal medzi "dva hlavné" norimberské zákony, bol uverejnený spoločne s nimi a posilnil symboliku režimu (hákový kríž).