Televízory s plazmovým zobrazovacím panelom (PDP) sú oveľa tenšie ako katódové trubice a v dobrom kontraste a pri správnom spracovaní poskytujú veľmi prirodzené farby a plynulý obraz. Hoci v minulosti patrili medzi populárne veľkoformátové televízory, v praxi ich používa dnes už len veľmi málo výrobcov a zákazníkov.

Princíp fungovania

Plazmové obrazovky sú zložené z dvoch sklenených tabúľ, medzi ktorými je tenká medzera naplnená zmesou plynov (najčastejšie xenón a neón). Medzera je rozdelená na tisíce až milióny malých komôr (pixely alebo subpixely). Za každou komorou sú nanesené tri rôzne luminofory — červený, zelený a modrý. Keď sa do komory privádza elektrický prúd, plyny v nej ionizujú a vytvoria plazmu, ktorá vyžaruje ultrafialové (UV) žiarenie. Toto UV žiarenie excitujue luminofory, ktoré následne emitujú viditeľné svetlo v požadovaných farbách.

Fungovanie pripomína princíp žiariviek: aj tam UV žiarenie vyvolané výbojom ionizuje luminofor na vnútornom povrchu trubice. V PDP sú však tieto výboje lokalizované do tisícov malých buniek, ktoré môžu byť adresované a udržiavané pomocou obvodov pre riadenie obrazu (adresovanie a udržovacie pulzy).

Krátka história

Myšlienka plazmového zobrazovania existuje od 60. rokov 20. storočia. Plazmové obrazovky sa používajú od roku 1964, keď boli možné len veľmi jednoduché a farebne obmedzené verzie. Komerčný rozmach prišiel až neskôr: v 90. rokoch a na začiatku 21. storočia sa začali objavovať plazmové televízory pre domácnosti s lepším rozlíšením a väčšími uhlopriečkami. V priebehu 2000-tych rokov sa plazmy presadzovali najmä pri veľkých televízoroch (nad cca 40"), kde ponúkali výborný obrazový výkon.

Postupne však boli plazmové obrazovky vytláčané technológiami LCD s LED podsvietením a neskôr aj OLED. Na začiatku 21. storočia sa vyrábalo menej plazmových obrazoviek, pretože ľudia kupovali viac displejov z tekutých kryštálov. Do polovice 2010-tych rokov väčšina hlavných výrobcov výrobu plaziem ukončila.

Výhody a nevýhody (prehľad)

  • Výhody:
    • Výborné čierne úrovne a vysoký kontrast — každý pixel môže byť vypnutý úplne.
    • Široké pozorovacie uhly bez významného poklesu kontrastu či posunu farieb.
    • Rýchla odozva — dobré pre pohybové scény a šport.
    • Prirodzené podanie farieb a homogénne podsvietenie (nevyplýva z lokálnych zdrojov svetla).
  • Nevýhody:
    • Vyššia spotreba elektrickej energie v porovnaní s modernými LED-LCD panelmi (najmä pri veľmi svetlých obrazoch).
    • Riziko vypaľovania obrazu (burn-in) alebo dočasného „zachovania obrazu“ pri dlhodobom zobrazení statických prvkov.
    • Hmotnosť a hrúbka — hoci sú plazmy tenšie než CRT, bývali ťažšie a hrubšie než najtenšie LCD/LED displeje.
    • Obmedzená maximálna svietivosť v porovnaní s niektorými LED LCD panelmi, čo môže sťažiť sledovanie na silnom dennom svetle.
    • Náklady a výrobné náročnosti — pri menších uhlopriečkach boli často drahšie než LCD ekvivalenty.

Porovnanie s LCD

Hlavný rozdiel medzi plazmovými a displejmi s tekutými kryštálmi (LCD) spočíva v princípe tvorby svetla. LCD panely používajú svetelný zdroj (pôvodne CCFL, neskôr LED) umiestnený za alebo pozdĺž panelu a tekuté kryštály iba usmerňujú a modulujú toto svetlo cez farebné filtre. Plazmy naopak vytvárajú svetlo priamo v každej bunke cez luminofor aktivovaný výbojom plynu.

  • Obraz a kontrast: Plazmy často poskytovali lepšie čierne úrovne a prirodzenejší kontrast, pretože subpixely dokázali byť úplne vypnuté. Staršie LCD (najmä TN panely) mali problém s offsetovaním čiernej, hoci neskoršie IPS a VA panely výrazne tento rozdiel zmenšili.
  • Spotreba energie: Moderné LED-LCD televízory sú spravidla energeticky úspornejšie, pretože podsvietenie je účinnejšie a možné ho riadiť adaptívne podľa obsahu.
  • Uhlopriečky a cena: Plazmy boli konkurencieschopné hlavne pri väčších uhlopriečkach. LCD panely však postupne zlevneli a rozšírili výrobu veľkých 4K panelov, čo znížilo atraktivitu PDP.
  • Životnosť a údržba: Plazmové luminofory postupne degradujú (pokles jasu), a tiež existuje riziko vypaľovania obrazu pri dlhodobom statickom obsahu. LCD panely majú iné typy porúch (podsvietenie, mŕtve pixely), no sú menej náchylné na burn-in (s výnimkou niektorých OLED).
  • Pohyblivý obraz: Vďaka rýchlej odozve sa plazmy vyznačovali menším rozmazaním pri rýchlom pohybe než staršie LCD. Moderné LCD s vyššou snímkovou frekvenciou a pokročilou elektroniku však tento rozdiel stiahli.

Prečo plazmy ustúpili

Hlavné dôvody ústupu plazmových obrazoviek z trhu zahŕňajú:

  • Rýchly pokrok LED-LCD technológií — nižšie výrobné náklady, lepšia energetická účinnosť a masová dostupnosť veľkých 4K panelov.
  • Marketingová a obchodná výhoda tenkých a ľahkých LCD televízorov.
  • Obavy spotrebiteľov o spotrebu energie a riziko vypaľovania u plazmy.
  • Prechod výrobcov k iným technológiám (OLED, QLED, atď.), ktoré kombinovali tenký dizajn s vynikajúcim kontrastom a nízkou spotrebou.

Záver

Plazmové obrazovky predstavovali dôležitý medzník v histórii zobrazovacích technológií: priniesli vynikajúci obraz, prirodzené farby a skvelé čierne úrovne, najmä pri veľkých uhlopriečkach. S príchodom lacných a energeticky efektívnejších LCD panelov s LED podsvietením a neskôr OLED technológií však stratili svoju dominanciu. Pre domácnosti, ktoré používajú starší plazmový televízor, platí, že pri správnej starostlivosti a nastavení môže stále poskytovať veľmi dobrý obraz — treba však počítať s vyššou spotrebou energie a potenciálnymi problémami ako vypaľovanie obrazu či prirodzený pokles jasu luminoforov v priebehu rokov.