Pozitrónová emisná tomografia (PET) — čo je, princíp a použitie

Pozitrónová emisná tomografia (PET) – vysvetlenie princípu, použitia a trasérov. Ako funguje PET, na čo sa využíva pri diagnostike nádorov a vyšetrení mozgu.

Autor: Leandro Alegsa

Pozitrónová emisná tomografia (často označovaná ako PET) je moderná lekárska zobrazovacia metóda, ktorá schopná zobraziť metabolickú aktivitu tkanív v tele. Pri vyšetrení sa do organizmu podá veľmi malé množstvo rádioaktívnej látky – tzv. trasér (tracer). Trasér sa krvou dostane do cieľových orgánov, kde sa akumuluje v závislosti od biologických procesov (napr. metabolizmu cukrov). Prístroj potom zaznamenáva gama žiarenie vznikajúce pri anihilácii pozitrónov a počítač z týchto signálov rekonštruuje trojrozmerný obraz rozloženia traséra, pričom sa zvýraznia najaktívnejšie oblasti.

Princíp fungovania

Pri použití PET traséra, ktorý vyžaruje pozitrony (pozitrony sú antičastice elektrónov), dochádza po ich strete s elektrónom k anihilácii a uvoľneniu dvoch fotónov s energiou 511 keV, ktoré odlietajú v opačných smeroch. Systém detektorov umiestnených v kruhovom alebo valcovom tvare zaznamenáva tieto fotóny v koindicidencii (súčasné detekcie) a na základe smeru a času detekcie sa rekonštruuje priestorové rozloženie zdroja žiarenia. Moderné PET prístroje používajú scintilačné kryštály (napr. LSO/LYSO) a rýchlu elektroniku pre presnú detekciu.

Stopovacie látky (traséry)

Najbežnejším trasérom je 18F‑FDG (fluór‑18 fluorodeoxyglukóza), ktorý je analogom glukózy a akumuluje sa v tkanivách s vysokým glukózovým metabolizmom (napr. mnohé nádorové bunky, aktívne zápalové ložiská alebo metabolicky aktívne oblasti mozgu). Existujú však aj špecifickejšie traséry:

  • traséry pre neurologické vyšetrenia (napr. amyloidové alebo tau markery pri diagnostike Alzheimerovej choroby),
  • kardiologické traséry na hodnotenie perfúzie myokardu,
  • traséry viazané na konkrétne receptory alebo metabolické dráhy (napr. steroidné receptory, PSMA pre karcinóm prostaty),
  • rádioaktívne izotopy rôznych polčasov rozpadu (napr. 11C, 13N, 15O, 18F, 68Ga).

Polčas rozpadu jednotlivých izotopov výrazne ovplyvňuje logistiku a plánovanie vyšetrení – preto sa často pracuje so Polčas rozpadu konkrétnych izotopov pri výrobe a použití trasérov.

Priebeh vyšetrenia

  • Príprava: pri FDG‑PET väčšinou odporúčajú niekoľkohodinové hladovanie a kontrolu hladiny krvi glukózy (vysoká glykémia môže znížiť akumuláciu FDG v cieľových tkanivách).
  • Aplikácia traséra: trasér sa podáva intravenózne. Po aplikácii nasleduje čakacia doba (obvykle 30–90 minút), počas ktorej sa látka distribuuje a koncentruje v cieľových tkanivách.
  • Skenovanie: pacient leží na vyšetrovacom stole, ktorý sa pomaly posúva cez prístroj. Samotné snímanie trvá zvyčajne 15–45 minút, v závislosti od rozsahu vyšetrenia.
  • Vyhodnotenie: z nasnímaných dát sa počíta trojrozmerný obraz; interpretáciu zvyčajne vykonáva nukleárny lekár spolu s rádiológom alebo špecialistom danej oblasti.

Použitie PET

  • Onkológia: lokalizácia a štádium nádorov, hodnotenie odpovede na liečbu, vyhľadávanie recidív;
  • Neurológia: diagnostika demencií (napr. Alzheimerova choroba), epilepsie (lokalizácia epileptogénnych ohnísk), hodnotenie metabolizmu mozgu;
  • Kardiológia: hodnotenie perfúzie a životaschopnosti myokardu;
  • Zápal a infekcia: lokalizácia aktívnych zápalových ložísk;
  • Vývoj liekov a výskum: sledovanie distribúcie molekúl a biologických procesov.

Hybridné zobrazovanie

Často sa PET kombinuje s anatomickou zobrazovacou metódou, napr. PET/CT alebo PET/MRI. Hybridné prístroje umožňujú presné zafixovanie metabolickej aktivity na anatomické štruktúry – čo výrazne zlepšuje lokalizáciu nálezov a diagnostickú presnosť.

Výhody a obmedzenia

Výhody: vysoká citlivosť pri detekcii metabolicky aktívnych lézií; schopnosť sledovať biologické procesy na molekulárnej úrovni; použiteľnosť v rôznych medicínskych oblastiach.

Obmedzenia: vyššie náklady na prístroje a traséry; nutnosť rýchlej produkcie niektorých izotopov (niektoré majú veľmi krátky Polčas rozpadu); obmedzená priestorová rozlišovacia schopnosť v porovnaní s CT/MRI; možnosť falošne pozitívnych výsledkov pri zápale či infekcii.

Bezpečnosť a radiačná záťaž

Množstvo podaného rádiofarmaka je veľmi malé; napriek tomu pacient dostane malú dávku ionizujúceho žiarenia. Radiačná záťaž závisí od druhu traséra a protokolu, ale vo všeobecnosti je porovnateľná s niektorými CT vyšetreniami. U žien v tehotenstve a pri dojčení je potrebné starostlivé zváženie prínosu a rizika a často sa vyšetrenie odkladá. Po vyšetrení sa odporúča piť veľa tekutín a v niektorých prípadoch sa odporúča dočasné prerušenie dojčenia podľa pokynov strediska.

Logistika a výroba trasérov

Výroba mnohých používaných izotopov vyžaduje cyklotrón a špecializované laboratóriá (radioskúšky a syntéza rádiofarmák). Niektoré izotopy majú veľmi krátky polčas rozpadu (minúty až desiatky minút), preto ich musia vyrábať blízko miesta použitia a presne načasovať aplikáciu. To zvyšuje cenu a logistickú náročnosť poskytovania PET služieb.

Interpretácia výsledkov

Výsledok PET vyšetrenia zahŕňa kvalitívne i kvantitatívne hodnotenia. Jedným bežne používaným kvantitatívnym ukazovateľom je SUV (standardized uptake value), ktorý koreluje s koncentráciou traséra v tkáni a umožňuje sledovanie zmien pri opakovaných vyšetreniach. Interpretáciu vždy vykonáva skúsený špecialista, ktorý zohľadní klinickú súvislosť a výsledky iných zobrazovacích metód.

Pozitrónová emisná tomografia je silným nástrojom v modernej medicíne: poskytuje informácie o funkcii a metabolizme, ktoré nie sú dostupné pri bežnej anatomickej diagnostike, a tým významne prispieva k presnej diagnóze, plánovaniu liečby a sledovaniu účinnosti terapie.

Prístroj používaný na snímanie PET.Zoom
Prístroj používaný na snímanie PET.

"Rez" PET skenovania so zvýraznenou oblasťou záujmuZoom
"Rez" PET skenovania so zvýraznenou oblasťou záujmu

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je pozitrónová emisná tomografia (PET)?


Odpoveď: PET je lekárska zobrazovacia technika, ktorá sa používa na zobrazenie dráhy a distribúcie slabo rádioaktívnej látky.

Otázka: Čo je stopová látka používaná pri snímaní PET?


Odpoveď: Stopová látka používaná pri snímaní PET je slabo rádioaktívna látka, ktorá sa rozpúšťa v krvi a koncentruje sa okolo aktívnych mozgových štruktúr.

Otázka: Aký je účel vyšetrenia PET?


Odpoveď: Účelom skenovania PET je odhaliť nádory a zvýrazniť aktívne oblasti mozgu.

Otázka: Ako sa zisťuje rádioaktivita pri snímaní PET?


Odpoveď: Rádioaktivita sa pri PET skenovaní zisťuje pomocou špeciálne skonštruovaného zariadenia, ktoré ju premieňa na digitálny obraz mozgu.

Otázka: Aké sledovacie látky sa používajú pri vyšetrení PET?


Odpoveď: Pri skenovaní PET sa používajú rôzne druhy stopovacích látok, ale často sú podobné cukru alebo špeciálne upraveným cukrom.

Otázka: Aký je polčas rozpadu stopovacej látky používanej pri skenovaní PET?


Odpoveď: Polčas rozpadu stopovacej látky používanej pri vyšetrení PET je približne 30 - 60 minút.

Otázka: Prečo je výroba stopovacej látky náročná a drahá?


Odpoveď: Výroba stopovacej látky je náročná a drahá vzhľadom na rôzne faktory spojené s prípravou stopovacej látky na podujatie, pretože sa nedá vyrábať hromadne.


Prehľadať
AlegsaOnline.com - 2020 / 2025 - License CC3