Kráľovná Izabela Arménska (zomrela okolo roku 1252) bola panovníčkou Kiličského arménskeho kráľovstva (Arménske Kiličské kráľovstvo) v rokoch 1219–1252. Bola dcérou Leva II. Arménskeho a Sybilly Lusignanskej (dcéry Amalrika I. z Cypra). Lev II. ju vymenoval za svoju dedičku, čím sa stala legitimnou nástupkyňou trónu.
Pozadie a postavenie
Izabela vládla v období, keď Kiličská Arménsko plnila dôležitú úlohu na hranici medzi byzantským, sýrskym a križiackym svetom. Ako ženská panovníčka musela riešiť vnútorné spory šľachty, dynastické otázky a vonkajšie hrozby. Jej postavenie dedičky bolo kľúčové pre zabezpečenie kontinuity vlády rodu predčasne zoslabnutého vnútornými i vonkajšími tlakmi.
Manželstvá
Izabela bola vydatá dvakrát. Jej prvým manželom bol Filip, syn Bohemunda IV. z Antiochie; sobáš sa konal v roku 1223. Filip bol zavraždený o niekoľko rokov neskôr, v roku 1225, pričom okolnosti jeho smrti svedčia o vláknach politických sporov tej doby.
Jej druhým manželom sa stal Hethum (alebo Hetum) I. K sobášu došlo proti vôli Izabely dňa 14. júna 1226, keď vplyvná šľachta presadila zosobášenie za účelom stabilizácie krajiny. Hethum potom pôsobil ako spoluvládca a následne ako dominantná osobnosť v arménskej politike v rokoch 1226 až 1270.
Deti a následníctvo
Manželia mali spolu šesť detí. Niektoré z týchto detí dožilo dospelosti a pokračovalo v politike a správe kráľovstva; manželstvo Izabely a Hethuma výrazne ovplyvnilo pokračovanie dynastie Het'umidov v Kiličskej Arménsku. Dedičné a rodinné väzby, ktoré z tohto zväzku vzišli, mali dlhodobý vplyv na vnútorné poradie a vonkajšiu orientáciu kráľovstva.
Význam
Izabela Arménska je v dejinách vnímaná ako významná panovníčka doby, ktorá čelila tlakom vnútorných frakcií aj vonkajších mocností. Jej vláda a rodinné spojenectvá ukazujú, ako boli manželstvá a dynastické rozhodnutia využívané na zabezpečenie moci a stability v regióne, ktorý bol v 13. storočí križovatkou kultúr a konfliktov.
Poznámka: Presné podrobnosti o jednotlivých udalostiach a datáciách môžu byť v zdrojoch interpretované rôzne; v texte sú preto uvedené len overené a opatrne formulované tvrdenia.