Pochody zo Selmy do Montgomery viedli prezidenta Lyndona B. Johnsona k podpisu zákona o volebných právach z roku 1965. Prvý pochod sa uskutočnil 7. marca 1965 a stal sa známy ako Krvavá nedeľa. Na pochod sa 7. marca vydalo 500 až 600 demonštrantov za občianske práva, ale zastavil ich šerif Jim Clark. Šerif okresu Dallas (kde sa nachádza Selma) nariadil, aby sa všetci bieli muži starší ako 21 rokov dostavili na schody súdnej budovy, kde z nich urobil zástupcov a vybavil ich na boj proti demonštrantom. Pridali sa k nim štátni vojaci a zbili protestujúcich tak surovo, že 17 z nich bolo hospitalizovaných. Mlátili protestujúcich nočnými palicami, strieľali do davu slzotvorný plyn a útočili na nich z koní.

Po odvysielaní udalostí v televízii vydal prezident Johnson príkaz na mobilizáciu Alabamskej národnej gardy na ochranu účastníkov pochodu na ich 54 míľovej (87 km) ceste zo Selmy do Montgomery v Alabame. Tento druhý pochod sa mal začať 21. marca 1965 a skončiť 25. marca 1965 na schodoch štátneho kapitolu v Montgomery v Alabame. Ešte pred začiatkom druhého pochodu sa prezident Johnson obrátil na Kongres, aby ho požiadal o návrh zákona, ktorý by zaručil volebné právo pre všetkých občanov a ukončil diskrimináciu vo volebných miestnostiach (napríklad volebnú daň a testy gramotnosti).

Pozadie

V 60. rokoch 20. storočia bola Selma v okrese Dallas County v Alabame jedným z centier boja za volebné práva černošského obyvateľstva. Napriek tomu, že černošskí obyvatelia tvorili významnú časť populácie, systém diskriminácie — vrátane odstrašujúcich testov gramotnosti, administratívnych prekážok a zastrašovania — im prakticky znemožňoval registráciu na hlasovanie. Hnutie za občianske práva (najmä organizácie ako SCLC a SNCC) organizovalo v oblasti kampaň za registráciu voličov a za spravodlivé zaobchádzanie. Medzi miestnymi organizátormi v Selme boli osobnosti ako Amelia Boynton, John Lewis a ďalší aktivisti, ktorých snahy vyústili do sérií protestov a pochodov.

Krvavá nedeľa (7. marca 1965)

7. marca 1965 sa asi 500–600 protestujúcich pokúsilo prejsť cez Edmund Pettus Bridge smerom na Montgomery. Po prekročení mosta ich však zastavili štátni policajti a miestne úrady. Zásah bol brutálny: účastníci boli bití nočnými palicami, použili sa slzotvorné granáty a do davu boli vedené prikázané páky vrátane jazdcov na koňoch. Menej dôležité, ale známe detaily zahŕňali osobné útoky na vedúcich aktivistov; mnohí boli vážne zranení a podľa niektorých správ bolo 17 osôb hospitalizovaných. Tieto udalosti, odvysielané v televízii, šokovali národ a zvýšili tlak na federálnu vládu, aby zasiahla.

Medzník v politike: reakcia prezidenta a Kongresu

Po krvavej nedeľi prezident Lyndon B. Johnson využil mediálny záber na podporu federálneho zákroku. Vo svojom slávnom prejave pred Kongresom 15. marca 1965 povedal medzi iným: „We shall overcome“ (preložené často ako „Zvíťazíme“), a dôrazne žiadal prijatie zákona, ktorý by zabezpečil rovnocenné volebné práva pre všetkých občanov bez ohľadu na rasu. Johnsonova iniciatíva viedla k rýchlemu pohybu v Kongrese a k návrhu zákona, ktorý sa stal známym ako Voting Rights Act of 1965.

Druhý pochod a dokončenie cesty (21.–25. marca 1965)

Po súdnom povolení a s prisľúbenou federálnou ochranou (vrátane mobilizovanej Národnej gardy v Alabame) sa druhý pochod začal 21. marca 1965. Tentokrát sa protestujúci vydali na trasu s oficiálnou ochranou a vedením vrátane Martina Luthera Kinga Jr. a ďalších lídrov. Počas niekoľkých dní sa k maršu pridávalo čoraz viac ľudí a 25. marca, keď vstúpili do Montgomery a zhromaždili sa pred štátnym kabinetom, bolo prítomných podľa odhadov až desaťtisíce (niektoré odhady hovoria o približne 25 000 účastníkoch). Pochod tak dosiahol svoj cieľ a stal sa symbolom odhodlania za rovné volebné práva.

Výsledok: Zákon o volebnej právach z roku 1965

Bezprostredným politickým výsledkom bol rýchly postup prijatia federálneho zákona. Voting Rights Act bol podpísaný prezidentom Johnsonom 6. augusta 1965. Zákon zakazoval diskriminačné praktiky ako testy gramotnosti a poskytoval federálnej vláde nástroje na dohľad a vymáhanie práva — vrátane možnosti posielať voličských komisárov a vyžadovať „predchádzajúce schválenie“ (preclearance) zmien vo volebnom zákonodarstve v jurisdikciách s históriou diskriminácie. Zákon významne uľahčil registráciu a účasť černošských voličov na juhu Spojených štátov.

Dedičstvo a trvalý význam

  • Nárast registrácie voličov: Po prijatí zákona výrazne stúpol počet zaregistrovaných černošských voličov v štátoch, kde predtým panovala systematická diskriminácia.
  • Symbolický význam: Pochody zo Selmy do Montgomery, a najmä Edmund Pettus Bridge a „Krvavá nedeľa“, sa stali silnými symbolmi boja za občianske práva a odhodlania proti rasovej nespravodlivosti.
  • Právne a politické následky: Voting Rights Act bol považovaný za jeden z najvýznamnejších dokumentov hnutia za občianske práva. Jeho aplikácia a spätné zmeny (napríklad neskoršie rozhodnutia Najvyššieho súdu) zostávajú predmetom politických a právnych diskusií do súčasnosti.
  • Pamäť a spomienky: Každoročne sa pochody a udalosti z marca 1965 pripomínajú, organizujú sa rekonštrukcie a spomienkové podujatia, ktoré vzdelávajú nové generácie o výzvach a obetiach tohto boja.

Pochody zo Selmy do Montgomery predstavujú kľúčový moment v histórii boja za volebné práva v USA — spojenie miestnej odvahy aktivistov, národnej pozornosti médií a rozhodujúceho federálneho zákroku, ktorý zmenil priebeh americkej demokracie.