Tylos: Staroveký Bahrajn — grécka kolónia, obchod s perlami a kultúra

Tylos — staroveký Bahrajn: grécka kolónia spojená s Alexandrom, centrum obchodu s perlami, atletikou a bohatosťou kultúrnych a perských vplyvov v Perzskom zálive.

Bahrajn, ktorý v antike Gréci nazývali Tylos, bol dôležitým bodom na mape starovekého Perzského zálivu. Do povedomia Grékov sa dostal najmä vďaka námornému dôstojníkovi Nearchus, ktorý slúžil Alexandrovi Veľkému, keď preplával pobrežie zálivu a popísal miestne ostrovy a obchodné trasy. Tylos sa preslávil najmä obchodom s perlami, ktorý bol jedným z hlavných zdrojov bohatstva regiónu.

Prírodné zdroje a hospodárstvo

Grécky historik Teofrastos spomína, že značná časť ostrovov bola porastená „bavlníkovými stromami“, čo poukazuje na významné rastlinné zdroje využívané na miestnu výrobu textilu a ďalších produktov. Okrem bavlny bol Bahrajn známy predovšetkým ťažbou a spracovaním perál; perly z regiónu nachádzali kupcov v Mezopotámii, Indii a v celom Stredomorí. V antických prameňoch sa nachádza zmienka, že z Tylu sa vyvážali aj dekoratívne predmety, vrátane slávnych vychádzkových palíc, ktoré sa nosili až do Babylonu.

Helénska prítomnosť a kultúrne vplyvy

Po Alexandrových výpravách sa v oblasti rozšíril helénsky vplyv. Vyššie spoločenské vrstvy často hovorili po grécky a v Tylu sa údajne konali aj grécke atletické súťaže, čo svedčí o prítomnosti gréckeho kultúrneho života. Starovekí Baharčania spolu s gréckymi kolonistami uctievali boha Área, čo môže odrážať náboženskú synkretizáciu miestnych tradícií s gréckymi zvykmi.

Politické zmeny a ríše

V období od 6. do 3. storočia pred n. l. bol Bahrajn súčasťou veľkej Perzskej (achemenidskej) ríše. Nie je úplne isté, či po rozpade tejto ríše ostal Bahrajn súčasťou Seleukovskej ríše — pramene sú v tejto otázke nejednoznačné. Po úpadku priamej gréckej moci sa územie Tylu dostalo pod vplyv miestnych a iránskych centier, známym príkladom je pripojenie k oblasti známemu ako Characéne (často uvádzanej aj ako Mezéne). Od 3. storočia pred n. l. až do príchodu islamu v 7. storočí nášho letopočtu pôsobilo v regióne niekoľko iránskych dynastických mocností — postupne Partovia a neskôr Sásánovci — ktorí nadzorovali obchodné trasy a miestne mestské centrá.

Archeologické doklady a staršie dejiny

Územie Bahrajnu má oveľa staršiu štátnosť v rámci civilizácie Dilmun, ktorá bola obchodným strediskom už v dobe bronzovej. Pre helénistické obdobie sú známe nálezy keramiky, mincí a iných artefaktov, ktoré dokumentujú kontakt s gréckym svetom a širším Stredomorím. Tieto archeologické nálezy spolu s písomnými správami dávajú obraz o spoločnosti, ktorá bola vyspelým obchodným uzlom spájajúcim Mezopotámiu, Indiu a Arábiu.

Dedičstvo

Tylos tak predstavuje dôležitú kapitolu v dejinách Bahrajnu: miesto, kde sa stretávali miestne tradície Dilmunu, iránske politické vplyvy a helénske kultúrne prvky. Obchod s perlami, spojenie morských trás a kultúrna výmena zanechali v regióne stopu, ktorá formovala jeho ďalší vývoj až do príchodu islamu a neskoršej histórie Bahrajnu.

Otázky a odpovede

Otázka: Ako označovali Gréci Bahrajn?

Otázka: Čo bolo hlavným produktom bahrajnského obchodu v čase Nearcha?

Otázka: Aké bolo postavenie Bahrajnu v 6. až 3. storočí pred n. l.?

Otázka: Čím sa preslávil Tylos, ktorý predával v Babylone?

Otázka: Aký plán mal Alexander Veľký na východné pobrežie Perzského zálivu?

Otázka: Kto ovládal Bahrajn od tretieho storočia pred naším letopočtom do príchodu islamu v siedmom storočí nášho letopočtu?

Otázka: Akým jazykom hovorili vyššie vrstvy v meste Tylos?

Hľadajte podľa písmena