Umajjovské dobytie Hispánie (711–788): al-Andalus a Kordovský emirát
Umajjovské dobytie Hispánie (711–788): vznik al-Andalusu a Kordovského emirátu, premena Iberského polostrova, začiatok moslimskej éry a rekonquisty.
Umajjovské dobytie Hispánie bolo rozšírením umajjovského kalifátu na Hispániu v rokoch 711 až 788.
Pozadie
Do počiatku dobytia vstupovalo Hispánia ako slabnúce Vizigótske kráľovstvo, ktoré bolo oslabené vnútornými spormi a dynastickými nárokmi. V severozápadnej Afrike sa pod vplyvom islamských vojenských a náboženských zmien rýchlo šírila islamizácia, pričom významnú úlohu hrávali Berberi. Motivácia invázie zahŕňala pozvanie niektorých vizigótskych rivalov, možnosť kořisti a politický tlak z oblasti Maghrebu.
Priebeh invázie (711–718)
Začiatkom roku 711 prišlo prechodné vojensko‑expedičné zoskupenie z oblasti severozápadnej Afriky cez Gibraltár. Vojenské operácie viedli velenia posádky vyslané z Afriky a na čele niektorých oddielov stál veliteľ Tariq ibn Ziyad. Pod vedením týchto síl došlo v roku 711 k rozhodujúcej porážke vizigótskej armády v bitke pri Guadalete — následkom čoho sa rýchlo rozpustil režim vizigótskej moci a moslimské jednotky obsadili veľkú časť Pyrenejského polostrova.
Dobytím bolo zničené Vizigótske kráľovstvo a vznikol Kordovský emirát pod vedením Abd ar-Rahmána I. Tým sa zavŕšil al-Andalus, zjednotenie Iberského polostrova ovládaného moslimami (756-788). Dobytie bolo najzápadnejším rozšírením umajjovského kalifátu a moslimskej vlády do Európy. Karol Martel ich porazil v bitke pri Tours, takže nedobyli Francúzsko.
V priebehu nasledujúcich rokov sa moslimské vlády usadili v hlavných mestách ako Kordoba, Sevilla, Granada a Málaga a spravovali dobytú pôdu pomocou kombinácie vojenskej sily, dohôd s miestnou elitou a administratívnych opatrení. Územie rýchlo podliehalo reorganizácii — vznikali provincie, zavedli sa nové daňové systémy (vrátane jizye pre nemoslimov) a začala sa administratívna, jazyková a kultúrna arabizácia časti obyvateľstva.
Expanzívne pokusy do Gálie a zastavenie postupu
Po dobytí väčšiny Iberského polostrova nasledovali výpady do Gálie (severnej Afriky a južnej Francie); moslimské sily sa udomácnili v Septimánii, avšak ďalej na sever sa stretli s koordinovanou odpoveďou franských vojvodcov. Najznámejším momentom zastavenia moslimského postupu bola bitka pri Tours v roku 732, kde Karol Martel prehradil cestu na sever a oslabil schopnosť ďalších rozširovacích výprav.
Vznik a trvanie Kordovského emirátu
Po páde umajjovského kalifátu v Damasku okolo roku 750 sám Abd ar‑Rahmán I. prešiel do Hispánie, kde si roku 756 vybudoval nezávislú vládu — Kordovský emirát. Emirát sa postupne konsolidoval, stal sa centrom obchodu, remesiel a učenosti a Kordoba sa stala jedným z najvýznamnejších mestských centier stredovekej Európy.
Dlhodobé následky
Umajjovské dobytie zásadne ovplyvnilo hospodársky, kultúrny a demografický vývoj Pyrenejského polostrova. Moslimské spravovanie prinieslo nové poľnohospodárske techniky (zavlažovanie, nové plodiny), rozvoj mestského života, remesiel a obchodu. V oblasti vzdelania a vedy al‑Andalus zohral dôležitú úlohu v uchovávaní a rozvoji antickej tradície — preklad a šírenie diel gréckych autorov, rozvoj astronómie, medicíny a filozofie mali dopad na celú Európu.
Sociálne a náboženské vzťahy boli komplexné: okrem moslimov na území žili aj kresťania a židia, ktorí mali rôzne právne postavenie (napr. status dhimmi) a rôzne stupne interakcie s vládnucou mocou. Diskusia o konceptoch „convivencia“ (spolužitie) versus konflikty a segregácia je predmetom historického výskumu.
Dlhodobý vývoj a koniec moslimskej vlády
Počas nasledujúcich storočí sa al‑Andalus vyvíjal — z emirátu sa neskôr stal kordovský kalifát (vyhlásený Abd ar‑Rahmánom III. v 10. storočí), následne územie prešlo fragmentáciou (taifa – rozdrobené kniežatstvá), a islamistické štátne útvary postupne slábli. Umajjovský kalifát v Damasku bol zvrhnutý okolo roku 750 n. l., ale v al-Andaluse pokračoval až do roku 1031.
Obdobie od roku 710 do pádu posledného islamského štátu v bitke o Granadu v roku 1492 sa nazýva reconquista. Táto dlhodobá séra vojenských, politických a demografických zmien nakoniec viedla k znovuzískaniu celého polostrova katolíckymi kráľovstvami a k zásadným spoločenským premenám v regiónoch, ktoré boli počas niekoľkých storočí súčasťou al‑Andalus.

Kordovský kalifát okolo roku 1000 na svojom vrchole za vlády Al-Mansúra

Vydanie Cordovského emirátu, 807

Al-Andalus za vlády Umajjovcov
Otázky a odpovede
Otázka: Čo znamenalo umajjovské dobytie Hispánie?
Odpoveď: Išlo o expanziu Umajjovského kalifátu nad Hispániou (dnešné Španielsko a Portugalsko) v rokoch 711 až 788.
Otázka: Kto po dobytí založil Kordovský emirát?
Odpoveď: Abd ar-Rahman I. založil po dobytí Kordovský emirát.
Otázka: Čo je al-Andalus?
Odpoveď: Al-Andalus je názov pre Pyrenejský polostrov (dnešné Španielsko a Portugalsko) ovládaný moslimami v rokoch 756 až 788.
Otázka: Aké bolo najzápadnejšie rozšírenie Umajjovského kalifátu?
Odpoveď: Dobytie Hispánie bolo najzápadnejšou expanziou Umajjovského kalifátu.
Otázka: Kto porazil Umajjovcov v bitke pri Tours?
Odpoveď: Karol Martel porazil Umajjovcov v bitke pri Tours.
Otázka: Kto tvoril dobyvateľskú armádu v Hispánii?
Odpoveď: Dobyvačné vojsko tvorili najmä Berberi zo severozápadnej Afriky, ktorí sa len nedávno dostali pod moslimský vplyv.
Otázka: Ako sa nazývalo obdobie od roku 710 do roku 1492?
Odpoveď: Obdobie od roku 710 do pádu posledného islamského štátu v bitke pri Granade v roku 1492 sa nazýva reconquista.
Prehľadať