Islam: prehľad, učenie, história a rozdelenie
Stručný prehľad islámu: základné presvedčenia, sväté texty, hlavné prúdy, praktiky a historický kontext.
Islam je jedno z veľkých svetových náboženstiev založené na viere v jedného Boha. V arabčine sa jeho názov zapisuje ako al‑Islām, pričom klasická teológia zaraďuje islam medzi abrahámovské a monoteistické tradície. Ako náboženstvo má svoje hlavné pramene učenia v písomnej forme, najvýznamnejšie z nich predstavuje Korán, ktorý veriaci považujú za slovo Božie zjavené prorokovi Mohamedovi cez anjela Džibrila (Gabriel).
Galéria obrázkov
10 ObrázkyHlavné presvedčenia a zdroje
Podľa islamského učenia je Mohamed považovaný za posledného proroka (rasul), čo sa odráža v autorite Koránu a v zbierkach výrokov a činov proroka, známych ako hadísy. Veriaci, nazývaní moslimovia, vyznávajú jedinu božskú jednote a nasledujú mravné pravidlá dané v týchto textoch. Kľúčové príbehy a postavy, ktoré sú spoločné s inými abrahámovskými náboženstvami, zahŕňajú prorokov od Adama cez Noema až po Abraháma, Mojžiša a Ježiša.
Učenie a praktiky
V praxi Islam zdôrazňuje vieru, modlitbu, pôst, milodar a púť. Tieto povinnosti slúžia ako konkrétne prejavy náboženskej oddanosti a sociálnej solidarity. Medzi známe prvky patrí päť pilierov islámu (vyjadrených v rôznych formuláciách miestnymi komunitami) a sústreďovanie sa na etické správanie v každodennom živote. Verí sa tiež, že Korán je zachovaný Božou ochranou až do Dňa súdu, ktorý tradícia opisuje ako deň súdu.
Historický kontext a vývoj
Islam vznikol v 7. storočí na Arabskom polostrove a rýchlo sa rozšíril do ďalších častí Ázie, Afriky a Európy. Po smrti proroka sa v spoločenstve objavili rozdiely v otázke nástupníctva a vedenia, ktoré v priebehu stáročí vyústili do rôznych prúdov a škôl. Najrozšírenejšie vetvy sú sunnitský islam a šiitský islam, pričom každá vetva zahŕňa množstvo právnych, teologických a duchovných smerov.
Význam a spoločenské dopady
Islam zohráva významnú úlohu v kultúre, práve a politike mnohých krajín. Okrem náboženských rituálov ovplyvnil umenie, literatúru, filozofiu a vedy v oblastiach, kde sa rozšíril. Súčasný obraz islámu je rôznorodý: na jednej strane ide o súbor náboženských praktík a duchovných tradícií, na druhej strane o živé spoločenské a kultúrne spoločenstvá.
Rozmanitosť a dôležité fakty
V rámci islámu existuje široká škála názorov na teológiu, právo a každodenný život; k nim prispeli aj regionálne tradície a historické skúsenosti. V diskusiách sa často spomína postava Šajtana alebo satan a význam prorockých posolstiev v kontexte odovzdávania Božieho slova (prorok, posolstvo). Pre ďalšie informácie a detailnejšie štúdium textov či výkladu možno využiť odborné zdroje a akademické práce, ktoré skúmajú Korán, hadísy a históriu islámu.
- Primárny text: Korán
- Proroci a postavy: Adam, Nuh, Ibrahim, Musa, Isa
- Citlivé témy: rozdiely medzi sunitmi a šiitmi, interpretácie právnych škôl
- Doplnkové zdroje: zbierky hadísov a historické štúdie
Pre ďalšie čítanie odporúčame odborné texty, akademické práce a seriózne preklady primárnych zdrojov, ktoré pomáhajú pochopiť teologické, právne a kultúrne rozmery islámu v rôznych kontextoch.
Viera a praktiky
Päť pilierov islamu
Podľa islamskej tradície by moslimovia mali robiť päť základných vecí. Nazývajú sa "Päť pilierov islamu":
- Tawheed: Svedectvo (viera v angličtine) je jadrom moslimskej viery, že neexistuje žiadny iný boh okrem samotného Alaha a že Mohamed je jeho posledným poslom.
- Salaat: Moslimovia sa modlia päťkrát denne v určitých denných hodinách. Keď sa modlia, stoja tvárou ku Kaabe, veľkej kubickej stavbe, ktorá sa nachádza v posvätnom meste Mekka. Salát je namaz v perzštine, turečtine a urdčine. Šiitskí moslimovia sa môžu modliť popoludňajšiu a večernú modlitbu hneď po sebe.
- Zakát: Muslimovia, ktorí majú peniaze, musia dať percento z peňazí, ktoré majú ešte počas roka, 1/40 svojich peňazí (charita v angličtine) na pomoc ľuďom, ktorí nemajú peniaze alebo potrebujú pomoc.
- Sawm alebo Siyam: Pôst počas ramadánu, deviateho mesiaca islamského roka. Moslimovia nejedia a nepijú od úsvitu do západu slnka počas jedného lunárneho mesiaca. Po ramadáne nasleduje sviatok s názvom Eid al-Fitr (čo v angličtine znamená "sviatok ukončenia pôstu"). V deň Íd al-Fitr moslimovia zvyčajne ráno chodia do mešity na špeciálnu náboženskú službu a potom sa zabávajú s rodinami a priateľmi.
- Hadždž (púť v angličtine): V mesiaci Zulhadža, 12. mesiaci islamského kalendára, sa konajú púte do Mekky, najsvätejšieho mesta islamu. Ak však moslim nie je finančne schopný vykonať hadždž, nie je to pre neho nevyhnutné. Tí, ktorí majú veľké finančné možnosti, boli najviac povinní vykonať hadždž.
Poznámka: Päť pilierov islamu je termín, ktorý sa v sunnitskom islame objavil na základe hadísov. V šiitskom islame existuje iný termín Osul al-Dín (v angličtine Religion Principles). Ten obsahuje päť presvedčení: Tawheed, Adl, Nabovah, Imamah, Maad.
Korán
Podľa islamskej viery je Korán svätou knihou islamu a obsahuje slová Alaha (Boha) a prorokovi Mohamedovi ho odovzdal archanjel Jibraeel, ktorý bol od Adama poverený úlohou prenášať Božie slová ako usmernenie pre ľudstvo. Korán je ústredným referenčným bodom a je spojivom, ktoré spája ľudstvo s Bohom.
Korán obsahuje mnoho pasáží a kapitol, ktoré sa týkajú celého ľudstva až do najmenších detailov. Od stvorenia a počatia ľudského dieťaťa až po podrobnosti o Zemi a ešte ďalej. Z aspektu ľudského života obsahuje príbehy a rozprávania o starých civilizáciách a minulých prorokoch a ich životných kronikách. Korán obsahuje aj právo sýria alebo hudud a zdôrazňuje rovnaké práva mužov aj žien, pričom matkám je priznané osobitné postavenie, keď je hriechom na ne čo i len pozrieť.
Korán má celkovo 30 juzukov. V každom juzuku sa nachádza mnoho súr alebo veršov, pričom 114 súr sa začína súrou al-Fatehah (Začiatok) a končí súrou an-Naas (Ľudstvo). Hafeez je moslim, ktorý si zapamätal Korán a dokáže presne odrecitovať každé slovo v Koráne bez toho, aby prelistoval jedinú stránku, a aplikovať ich v každodennom živote.
Ďalšími dôležitými učeniami islamu sú sunna (ktorá hovorí o Mohamedovom živote) a hadísy (sú to zbierky rozhovorov, ktoré podľa moslimov povedal Mohamed).
Korán sa v islame považuje za príručku pre celé ľudstvo a jeho učenie majú čitatelia realizovať a zdieľať.
Miesto uctievania / čítanie Koránu
Moslimovia sa modlia na mieste uctievania zvanom mešita. Mešita sa v arabčine nazýva masdžid. Väčšinou sa uznávalo, že väčšina mešít má aspoň jednu kupolu a niektoré majú jednu alebo viac veží. Mnohé mešity však boli postavené bez kupoly alebo veže.
Moslimovia si pred vstupom do masdžidu vyzúvajú topánky, aby sa pomodlili. Modlitba je jednou z najdôležitejších činností moslima.
Modlitba
Moslimovia sú päťkrát denne pozývaní k modlitbe alebo sole. Toto zvolanie k modlitbe sa nazýva adhán. Muezín, muž vybraný na zvolávanie k modlitbe, používa reproduktor, ktorý prenáša jeho hlas k ľuďom v okolí. V moslimských krajinách sa zvolávanie na modlitbu často vykonáva nahlas, na verejnosti. Volanie k sole je pre väčšinu ľudí v moslimských krajinách bežnou súčasťou každodenného života.
Moslimovia sa modlia na rohoži, ktorá sa v angličtine nazýva prayer mat alebo prayer rug. Medzi bežné arabské názvy pre modlitebnú podložku patria sajjāda a namazlık.
Keď príde čas na modlitbu, moslimovia sa postavia tvárou v tvár smerom ku Qible - smerom, ktorým sa majú modliť, teda k Mekke. Potom si rozprestrú modlitebnú podložku a vykonajú modlitbu k Bohu.
Mier s ním
Podľa islamského učenia musia moslimovia povedať "mier s ním" (PBUH alebo pbuh) vždy, keď počujú Prorokovo meno. Týmto spôsobom prejavujú úctu Mohamedovi a ostatným prorokom.
Islam vo svete
V roku 2009 sa uskutočnila štúdia v 232 krajinách a územiach. Z tejto štúdie vyplynulo, že 23 % svetovej populácie alebo 1,57 miliardy ľudí sú moslimovia. Z nich 75 až 90 % sú sunniti a desať až dvadsaťpäť percent sú šiiti. Malá časť patrí k iným islamským sektám. V približne päťdesiatich krajinách je viac ako polovica ľudí moslimami. Arabi tvoria približne dvadsať percent všetkých moslimov na svete. Islam má tri sväté miesta: Jeruzalem, Mekku a Medinu.
Väčšina moslimov žije v Ázii a Afrike. Približne 62 % moslimov na svete žije v Ázii, pričom v Indonézii, Pakistane, Indii a Bangladéši je viac ako 683 miliónov veriacich. Na Blízkom východe sú najväčšími krajinami s moslimskou väčšinou nearabské krajiny ako Turecko a Irán; v Afrike majú najväčšie moslimské komunity Egypt a Nigéria.
Podľa väčšiny odhadov žije v Čínskej ľudovej republike približne 20 až 30 miliónov moslimov (1,5 až 2 % obyvateľstva). Údaje, ktoré poskytlo Medzinárodné populačné centrum Štátnej univerzity v San Diegu pre U.S. News & World Report, však naznačujú, že v Číne žije 65,3 milióna moslimov. V mnohých európskych krajinách je islam druhým najväčším náboženstvom po kresťanstve a v Amerike pomaly dobieha tento status.
Rôzne názvy
Podobne ako v iných náboženstvách, aj v islame sa časom vyvinuli rôzne hnutia. Tieto hnutia sú založené na rôznych výkladoch písma. V nasledujúcich častiach sú uvedené najbežnejšie hnutia.
- Nenáboženskí moslimovia sú moslimovia, ktorí nevyznávajú žiadnu vetvu a jednoducho sa nazývajú moslimami. Nazývajú sa tiež Ghajr Muqallids.
- Muwahidin alebo muwahidskí moslimovia sú moslimským hnutím obnovy, ktoré akceptuje hlavný prúd islamu, ale v otázkach týkajúcich sa práva šaría sa radšej orientujú na prvenstvo Božích príkazov. Muwahidisti veria, že moderný islam sa zmiešal s mnohými kultúrnymi tradíciami, a chcú to zmeniť.
- Šíiti veria, že tak ako môže proroka vymenovať len Boh, môže po prorokovi vymenovať aj druhého vodcu. Šiitskí moslimovia veria, že Boh si za vodcu po Mohamedovi vybral Aliho. Asi 10 - 20 % moslimov sú šiiti, čo znamená, že na celom svete ich je asi 120 miliónov. Šiitskí moslimovia tvoria väčšinu moslimov v Iráne, Azerbajdžane, Bahrajne, Iraku a Libanone. Najväčší adhab v Jemene sú zajdskí šiiti. Šíiti sa bežne zhromažďujú na deň Ašúra v Karbale. Uznávajú štyri hadísy.
- Sunnizmus považuje Abú Bakra za Mohamedovho nástupcu. Sunniti tvoria približne 75 % moslimov. Sunniti veria, že vodcov islamu by mali vyberať ľudia moslimského sveta. Po smrti Abú Bakra nastúpil na jeho miesto Omar, potom Uthmán a nakoniec Alí. Všetci boli Mohamedovými spoločníkmi a žili v Medine. Sunnitská viera sa zvyčajne zakladá na Koráne a Kutub al-Sittah (šesť hadísov). Sunniti sa niekedy nazývajú bucharisti.
- Súfisti sú odnožou islamu, ktorá sa viac zameriava na duchovné a mystické prvky islamu. Súfisti zvyčajne končia svoje modlitby recitáciou dhikru.
- Koránikóni vo všeobecnosti odmietajú autoritu hadísov. Takíto moslimovia, známi aj ako koranisti a ahle Korán, veria, že Korán je jediným zdrojom vedenia. Tvrdia, že hadísy nie sú potvrdené Koránom, a niektorí ich nazývajú novátorskou bid'ah.
- Ibádovci sú moslimovia, ktorí pochádzajú z Cháridžovcov. Ibadíni dnes majú reformované presvedčenie pôvodných charídžitov.
- Ahmadíji sú moslimovia, ktorí nasledujú Mirzu Ghulama Ahmeda, ktorého považujú za mahdího. Delia sa na dve podskupiny: Ahmadíjské moslimské spoločenstvo a Ahmadíjské hnutie Lahore.
- Islamský národ je denominácia islamu zameraná predovšetkým na Afroameričanov.
- Päťpercentný národ, denominácia pozostávajúca prevažne z Afroameričanov, známa aj ako Národ bohov a zemanov.
Súvisiace stránky
- Národ islamu
- Sunnitský islam
- Šiitský islam
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to islam?
Odpoveď: Islam je abrahámovské monoteistické náboženstvo, ktoré učí a verí v Korán, sväté písmo islamu. Znamená podriadenie sa Božej vôli a moslimovia považujú Mohameda za Božieho proroka a posla.
Otázka: Kto sú moslimovia?
Odpoveď: Moslimovia sú veriaci islamu, ktorí sa podriaďujú Božej vôli.
Otázka: Čo v islame znamená "káfir"?
Odpoveď: Kafir je výraz, ktorý sa v islame používa na označenie nemoslimov.
Otázka: Ako je definovaný z jazykového hľadiska?
Odpoveď: Z jazykového hľadiska je islam definovaný ako podriadenie sa Božiemu príkazu bez námietok, podriadenia sa, vzbury alebo tvrdohlavosti.
Otázka: V čo veria moslimovia o prorokoch pred Mohamedom?
Odpoveď: Moslimovia veria, že pred Mohamedom bolo od úsvitu ľudstva mnoho ďalších prorokov vrátane Adama, Noeho (Nuh), Abraháma (Ibrahim), Mojžiša (Musa) a Ježiša (Isa). Veria, že všetci títo proroci dostali posolstvá od Boha, ale satan spôsobil, že sa od nich minulé spoločenstvá odchýlili.
Otázka: Aké skupiny tvoria väčšinu moslimskej populácie?
Odpoveď: Väčšina moslimov patrí do jednej z dvoch skupín: sunnitský islam, ktorý tvorí 75 - 90 %, alebo šiitský islam, ktorý tvorí 10 - 20 %. Existujú aj ďalšie menšie skupiny, napríklad aleviti v Turecku.
Otázka: Koľko stúpencov má islam na celom svete?
Odpoveď: S približne 1,75 miliardy stúpencov (24 % svetovej populácie) je islam druhým najväčším náboženstvom na svete a rýchlo rastie tak celosvetovo, ako aj konkrétne v Európe.
Súvisiace články
Autor
AlegsaOnline.com Islam: prehľad, učenie, história a rozdelenie Leandro Alegsa
URL: https://sk.alegsaonline.com/art/48389
Zdroje
- britannica.com : "Islam | religion"
- thejobspk.com : "Unique Arabic Islamic Boy Names in Urdu With Meanings A to Z List 2018"
- pewforum.org : Mapping the Global Muslim Population: A Report on the Size and Distribution of the World's Muslim Population: Main Page
- britannica.com : Sunnite
- cia.gov : "The World Factbook — Central Intelligence Agency"
- oxfordislamicstudies.com : "Islam: An Overview in Oxford Islamic Studies Online"
- usnews.com : Secrets of Islam
- nationmaster.com : "Number of Muslim by country"
- cia.gov : "CIA – The World Factbook – China"
- state.gov : "China (includes Hong Kong, Macau, and Tibet)"
- chinadaily.com.cn : "NW China region eyes global Muslim market"
- muslimmedianetwork.com : "Muslim Media Network"
- adherents.com : "Major Religions of the World Ranked by Number of Adherents"
- news.bbc.co.uk : "Muslims in Europe: Country guide"



