Krach na Wall Street 1929: Čierny utorok a začiatok Veľkej hospodárskej krízy

Priebeh krachu

Krach sa začal koncom októbra 1929 na newyorskej burze. Prvé veľké otrasenie nastalo vo štvrtok 24. októbra (tzv. Black Thursday), keď sa investori snažili rýchlo predať akcie. Nasledovalo niekoľko dní paniky a poklesov, až do utorka 29. októbra 1929, ktorý je dnes známy ako čierny utorok. V ten deň boli na burze historicky vysoké objemy obchodov (približne 16 miliónov akcií) a ceny akcií dramaticky klesli.

Hlavné príčiny

• Špekulácia a nákup na margin – mnoho investorov kupovalo akcie na úver (takzvaný margin), čo znásobilo následky poklesu cien.
• Nedostatočná regulácia – trhy a bankový systém neboli dostatočne regulované, čo umožnilo rizikové stratégie a bublinu cien aktív.
• Priemyselná nadprodukcia a nerovnomerné rozdelenie príjmov – klesajúci dopyt v niektorých sektoroch a nárast výroby bez adekvátneho trhu.
• Medzinárodné dlhy a obchodné trenice – zložitý systém medzinárodných platieb po prvej svetovej vojne a neskôr opatrenia protekcionistického charakteru (napr. clá) prispeli k zhoršeniu situácie.

Dôsledky v Spojených štátoch a v svete

Krach vyvolal reťazovú reakciu bankrotov firiem a bánk, čo viedlo k masívnemu znižovaniu výroby a rastu nezamestnanosti. Krach znamenal začiatok desaťročnej veľkej hospodárskej krízy, ktorá zasiahla všetky západné priemyselné krajiny. Mnohé banky skolabovali – v priebehu 30. rokov z bankového sektora v USA skrachovalo tisíce bánk – a tisíce firiem zatvorili svoje prevádzky.

Ekonomické ukazovatele ilustrujú rozsah krízy: priemyselná výroba prudko klesla, hrubý domáci produkt sa zmenšil a miera nezamestnanosti v USA dosiahla približne 25 % v roku 1933. Medzinárodný obchod klesol dramaticky – svetový obchod spadol v niektorých rokoch o viac ako polovicu. Mnohí ľudia prišli o úspory a chudoba sa rozšírila; ľudia stáli v radoch pri potravinových distribuériách a chodili po jedlo do vývarovní.

Politické a ekonomické reakcie

Vládne a centrálne bankové reakcie v počiatočných rokoch krízy boli často pomalé alebo nesprávne orientované. Niektoré z rozhodnutí, ako napríklad zavedenie vysokých ciel v USA, zhoršili medzinárodné obchodné väzby. V roku 1930 prešiel v USA Smoot–Hawleyho zákon o clo, ktorý zvýšil clá na mnohé dovážané produkty a prispel k poklesu svetového obchodu.

V rámci domácich opatrení prišla neskôr výraznejšia politika pod vedením prezidenta Franklina D. Roosevelta (New Deal), ktorá zahŕňala programy na podporu zamestnanosti, reformu bankového sektora (zavedenie FDIC) a reguláciu finančných trhov (napr. Glass–Steagall Act). Tieto kroky pomohli stabilizovať systém a zmierniť niektoré sociálne dopady, ale úplné zotavenie bolo pomalé.

Dlhodobé následky

Pokles cien akcií bol hlboký a dlhodobý: index Dow Jones Industrial Average stratil približne 89 % svojej hodnoty od vrcholu v roku 1929 do dna v roku 1932 a úroveň z roku 1929 neprekročil až do konca roka 1954. Kríza zanechala trvalé zmeny v hospodárskej politike – väčšiu úlohu štátu v ekonomike, posilnenie bankovej regulácie a sociálne programy na ochranu obyvateľstva.

Depresia v Spojených štátoch sa považuje za ukončenú v podstate až s masívnou priemyselnou mobilizáciou pred a počas druhej svetovej vojny, keď vojnová výroba výrazne zvýšila zamestnanosť a výrobnú kapacitu.

Zhrnutie

Krach na Wall Street 1929 nebol len jednorazovým výpadkom cien akcií; bol prejavom hlbších ekonomických a finančných nerovnováh. Mal rozhodujúci vplyv na medzinárodné hospodárstvo 30. rokov, viedol k sociálnym ťažkostiam a k zmenám v hospodárskej politike, ktorých dôsledky cítime v modernej finančnej regulácii dodnes.