Veľká hospodárska kríza sa začala po krachu na americkej burze v roku 1929. Ceny na burze na Wall Street od 24. októbra do 29. októbra 1929 výrazne klesli a udalosti z týchto dní—najmä tzv. Čierny utorok 29. októbra—zrýchlili paniku medzi investormi. Mnoho ľudí prišlo o úspory a zamestnanie; nezamestnanosť v Spojených štátoch dosiahla svoje maximum okolo roku 1933, keď sa pohybovala približne medzi 25 a 30 %. Mnohí sa ocitli v chudobe a stratili domov; vznikali tzv. „Hoovervilles“ — provizórne osady bezdomovcov. Tým sa skončilo obdobie bohatstva a optimizmu známe ako "Roaring Twenties". Hoci si verejnosť často spája začiatok krízy s utorkom 29. októbra, ekonómovia považujú Čierny utorok len za jeden z viacerých spúšťačov dlhšie pretrvávajúceho poklesu.

Hlavné príčiny krízy

História a analýzy ukazujú, že Veľká hospodárska kríza nemala jedinú príčinu. Medzi dôležité príčiny patria:

  • Špekulácia na burze: masívne nákupy akcií na úver (margin buying) vytvorili bublinu, ktorá po prasknutí spustila prudký pád cien;
  • Nárast osobných a korporátnych dlhov a nerovnomerné rozdelenie príjmov, ktoré znižovalo schopnosť domácností udržať spotrebu;
  • Bankové krachy a finančná panika: kolaps mnohých bánk viedol k stratám vkladov a zúženiu úverovania;
  • Monetárna politika: podľa ekonóma Milton Friedman a ďalších zhoršilo krízu to, že Federálny rezervný systém znížil peňažnú zásobu a nepodporoval dostatočne bankový systém, čo prehĺbilo defláciu a ekonomický pád;
  • Ochranné clá a pokles medzinárodného obchodu: zvýšené clá—ako symbolicky spomínané v USA Smoot-Hawley—odradili obchod a zhoršili globálny pokles; v texte sú tieto zmeny označené aj ako zvýšené clá;
  • Pokles dopytu po priemyselných produktoch a poľnohospodárskej produkcii, čo viedlo k nadprodukcii a znižovaniu cien.

Dopady na spoločnosť a ekonomiku

  • Masová nezamestnanosť: milióny ľudí stratili zamestnanie, hladina nezamestnanosti v USA sa blížila k 25–30 % na vrchole krízy.
  • Pád priemyselnej produkcie a pokles HDP: výroba a obchod výrazne klesli, čo zhoršilo sociálne dôsledky.
  • Chudoba a bezdomovectvo: veľa rodín prišlo o domovy; v mestách vznikali núdzové tábory pre bezdomovcov (bezdomovci).
  • Bankové krízy a strata dôvery: vklady boli zničené pri krachu bánk, čo obmedzilo spotrebu a investície.
  • Politické a medzinárodné následky: hospodárska neistota prispela k radikalizácii politiky v mnohých krajinách a k zmene medzinárodných vzťahov.

Reakcia politikov a New Deal

Keď sa kríza stupňovala, prezidentom Spojených štátov bol HerbertHoover, ktorého kritici vinili z nedostatočnej reakcie vlády. V roku 1932 zvíťazil v prezidentských voľbách Franklin D. Roosevelt. Rooseveltova administratíva prijala rozsiahly súbor opatrení známy ako New Deal, ktorého cieľom bolo poskytnúť okamžitú pomoc (relief), podporiť oživenie hospodárstva (recovery) a zaviesť reformy (reform), ktoré by zabránili opakovaniu krízy.

Medzi najdôležitejšie aspekty New Deal patrili:

  • Programy na tvorbu pracovných miest a verejných prác:
    • Civilian Conservation Corps (CCC) zamestnával mladých mužov pri prácach v prírode; zamestnanci dostávali asi 30 dolárov mesačne, z ktorých väčšinu posielali rodinám, a mali zabezpečené stravu a ubytovanie.
    • Public Works Administration (PWA) a Works Progress Administration (WPA) financovali stavby ciest, škôl, mostov a iných verejných diel, čím sa znížila nezamestnanosť.
  • Podpora poľnohospodárstva a priemyslu: programy ako Agricultural Adjustment Act (AAA) sa snažili stabilizovať ceny a príjmy farmárov.
  • Regulácia finančného sektora: zavedenie bankovej reformy, poistenie vkladov (Federal Deposit Insurance Corporation) a pravidlá na obmedzenie špekulatívnych praktík.
  • Sociálne zabezpečenie: zákon o sociálnom zabezpečení (Social Security Act z roku 1935) zaviedol starobné dôchodky a podporné dávky pre nezamestnaných a rodiny, čím poskytol starším ľuďom a zraniteľným skupinám základný príjem (príjem) a sociálnu istotu.
  • Legislatívne reformy a ochrana práce: zákony upravovali pracovné podmienky, právo na organizovanie odborov a kolektívne vyjednávanie.

Výsledok a ukončenie krízy

New Deal zmiernil najhoršie sociálne dôsledky krízy a zmenil úlohu federálnej vlády v hospodárstve – vláda začala aktívnejšie intervenovať, regulovať a zabezpečovať sociálne siete. Avšak ekonomické oživenie bolo postupné a nie všetci historici sa zhodujú, že New Deal sám o sebe skončil hospodársku krízu. Plné pracovné oživenie a zásadný nárast priemyselnej výroby prišli až s masívnou mobilizáciou priemyslu počas druhej svetovej vojny, kedy druhá svetová vojna vytvorila nové pracovné miesta a dopyt po výrobkoch v rokoch 1939–1944.

Dedičstvo Veľkej hospodárskej krízy

  • Trvalé reformy finančného systému a sociálnej politiky: systém poistenia vkladov, regulácia bánk a sociálne zabezpečenie zostali súčasťou štandardného nastavenia moderného štátu.
  • Nový vzťah štátu a ekonomiky: verejné investície a prostriedky na zmiernenie cyklických otrasov sú dnes bežným nástrojom hospodárskej politiky.
  • Učenie sa z chýb: diskusie o príčinách krízy (napr. rola peňažnej politiky, obchodných bariér a finančnej regulácie) formovali povojnové ekonomické teórie a prax, vrátane väčšieho dôrazu na proticyklickú politiku a medzinárodnú spoluprácu.

Veľká hospodárska kríza 1929–1939 bola zložitým fenoménom s hlbokými ekonomickými a spoločenskými následkami. Jej štúdium pomáha porozumieť, ako kombinácia finančných bublín, zlyhaní politík a medzinárodných vzťahov môže viesť k masívnemu hospodárskemu prepadnutiu, a prečo sú preventívne opatrenia a sociálne siete pre moderné spoločnosti kľúčové.