Zip disk a mechanika: definícia, kapacity, rozhrania a história
Zip disk a mechanika: kompletný prehľad — definícia, kapacity 100 MB–2 GB, rozhrania (IDE, SCSI, USB) a zaujímavá história tohto úložiska.
Disk Zip je zariadenie na ukladanie údajov. Spoločnosť Iomega ho predstavila koncom roka 1994 ako prenosné riešenie s vyššou kapacitou a rýchlosťou než bežné 3,5" diskety.
Definícia a princíp fungovania
Zip je odnímateľné magnetické médium v pevnej kazete (podobne ako malé pevné disky alebo jaz disky). Mechanika používa hlavičky a rotujúci disk podobne ako interný pevný disk, vďaka čomu poskytovala výrazne rýchlejší prístup k údajom a väčšiu kapacitu než klasické disketové mechaniky. Zip bol navrhnutý predovšetkým ako médium pre zálohovanie a prenos súborov medzi počítačmi v 90. rokoch.
Kapacity a kompatibilita
Pôvodne bol Zip uvedený s kapacitou 100 MB. Neskôr Iomega vyvinula aj verzie s kapacitami 250 MB a 750 MB. Je dôležité poznamenať, že štandardné komerčne dostupné kapacity Zip diskov sú práve tieto — 100 MB, 250 MB a 750 MB. Informácie o bežných Zip diskoch s kapacitami 1 GB alebo 2 GB nie sú presné; takéto väčšie kapacity patrili iným typom médií alebo neboli široko dostupné ako súčasť klasickej série Zip.
Kompatibilita medzi mechanikami a médiami je čiastočne smerová:
- Mechaniky s vyššou kapacitou (napr. 250 MB alebo 750 MB) dokážu zvyčajne čítať a zapisovať médiá s nižšou kapacitou (napr. 100 MB),
- naopak, mechanika navrhnutá pre nižšiu kapacitu nemusí podporovať médiá s vyššou kapacitou — teda 100 MB mechanika zvyčajne nepodporuje 250 MB disk.
Pri použití média nižšej kapacity v mechanike navrhnutej pre vyššiu kapacitu môže byť rýchlosť zápisu a čítania odlišná; v praxi sa niekedy pozorovalo, že zápis 100 MB disku pomocou 250 MB mechaniky bol pomalší než pri pôvodnej 100 MB mechanike.
Rozhrania a typy mechaník
Zip mechaniky sa vyrábali v internom aj externom prevedení a podporovali rôzne rozhrania:
- Interné mechaniky boli dostupné s rozhraniami IDE (ATA) a SCSI.
- Externé mechaniky sa pripájali cez SCSI, cez paralelný port (s použitím adaptéra a ovládačov) a neskôr aj cez USB. USB verzie umožnili jednoduchšie pripojenie k moderným počítačom bez interného rozšírenia.
V porovnaní s klasickou disketou ponúkal Zip vyššiu priepustnosť aj kratšie doby prístupu, vďaka čomu bol obľúbený na prenos väčších súborov, inštalačných balíkov alebo záloh.
Fyzické rozmery a médium
Zip disky sú väčšie a hrubšie ako bežné 3,5" (" — 9 cm) disketové médiá, avšak vzhľad kazety bol navrhnutý tak, aby bol podobný štandardnej diskete, takže používateľom vyhovovalo manuálne vkladanie a vyberanie. Kazeta obsahuje pevný magnetický disk uzavretý v plastovom obale, vďaka čomu sú médiá odolnejšie voči prachu a mechanickému poškodeniu v porovnaní s klasickými disketami.
História, použitie a vplyv
Zip sa stal populárny v druhej polovici 90. rokov ako rýchle a kapacitné médium pre prenos a zálohovanie údajov. Bol často používaný profesionálmi aj domácimi používateľmi, keďže poskytoval omnoho viac priestoru než 1,44 MB disketové médiá. Zip mechaniky konkurovali iným riešeniam tej doby, ako boli magneto-optické disky, Jaz (tiež od Iomega) alebo neskôr štandardy ako LS-120.
S rastom dostupnosti lacných CD-R a CD-RW médií, ďalej potom s nástupom USB flash diskov a externých pevných diskov, začal význam Zipu postupne klesať. Zip zostal v histórii ako prechodné, ale dôležité médium, ktoré pomohlo používateľom pracovať s väčšími súbormi pred érou masového rozšírenia optických a flash médií.
Problémy a spoľahlivosť
Zip mechaniky mali aj svoje problémy: niektoré jednotky trpeli poruchami hlásenými používateľmi (tzv. „click of death“), pri ktorých mechanika poškodzovala médium a spôsobovala stratu dát. Tieto problémy, spolu s nástupom robustnejších a lacnejších alternatív, prispeli k zníženiu dôvery a postupnému útlmu používania Zipu.
Zhrnutie
Zip disk bol významným krokom medzi disketami a modernejšími prenosnými médiami: ponúkal pomerne vysokú kapacitu a rýchlosť v kompaktnom odnímateľnom formáte. Hlavné kapacity boli 100 MB, 250 MB a 750 MB, mechaniky sa vyrábali pre interné aj externé použitie a podporovali rozhrania ako IDE, SCSI, paralelný port a neskôr USB. Napriek technologickým obmedzeniam a niektorým problémom so spoľahlivosťou zostáva Zip dôležitou kapitolou v histórii prenosných médií.

100 MB disk ZIP

100 MB disk ZIP
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to Zip disk?
Odpoveď: Disk Zip je zariadenie na ukladanie údajov.
Otázka: Kedy bola zavedená jednotka Zip?
Odpoveď: Disk Zip bol predstavený koncom roku 1994 spoločnosťou Iomega.
Otázka: Aké kapacity diskov pôvodne podporovala jednotka Zip?
Odpoveď: Jednotka Zip pôvodne podporovala len 100 MB disky.
Otázka: Aké disky s vyššou kapacitou podporujú neskoršie verzie jednotky Zip?
Odpoveď: Neskoršie verzie jednotky Zip podporujú 250 MB a 750 MB disky.
Otázka: Aký druh jednotiek dokáže spracovať všetky médiá s nižšou kapacitou?
Odpoveď: Jednotky Zip s vyššou kapacitou sú vo všeobecnosti schopné spracovať všetky médiá s nižšou kapacitou.
Otázka: Aké sú rôzne spôsoby, ktorými môžu jednotky Zip prenášať údaje do počítača?
Odpoveď: Jednotky Zip môžu prenášať údaje do počítača prostredníctvom interných jednotiek s rozhraniami IDE a SCSI a externých jednotiek využívajúcich rozhrania SCSI, paralelný port alebo USB.
Otázka: Sú disky Zip zameniteľné s bežnými disketami?
Odpoveď: Hoci disky Zip majú podobný vzhľad ako bežné diskety a dajú sa vložiť do rovnakého slotu, nie sú zameniteľné.
Prehľadať