Francúzske prezidentské voľby 2017 sú prezidentské voľby vo Francúzsku, ktoré sa konali 7. mája 2017. Úradujúci prezident François Hollande sa rozhodol nekandidovať na druhé funkčné obdobie z dôvodu nízkeho hodnotenia jeho osoby.

Hlavnými kandidátmi sú Nicolas Dupont-Aignan z Debout la France, Marine Le Penová z Národného frontu, Emmanuel Macron z En Marche! , Benoît Hamon zo Socialistickej strany, Nathalie Arthaudová z Lutte Ouvrière, Philippe Poutou z Novej antikapitalistickej strany, Jacques Cheminade zo Solidarity a pokroku, Jean Lassalle z Résistons!, Jean-Luc Mélenchon z La France insoumise, François Asselineau z Republikánskej ľudovej únie a François Fillon z Republikánov.

23. apríla 2017 získal Macron 24 % hlasov a Le Penová 21 %. V druhom kole volieb Macron porazil Le Penovú tesným víťazstvom, keď získal 66 % hlasov oproti 34 % Le Penovej.

Priebeh volieb a systém

Francúzsky prezidentský systém používa dvojkolový spôsob voľby: ak žiadny kandidát nezíska v prvom kole nadpolovičnú väčšinu hlasov, do druhého kola postupujú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov. V roku 2017 sa do 2. kola prebojovali centrista Emmanuel Macron a líderka pravicového/nacionalistického Národného frontu Marine Le Pen.

Hlavní kandidáti a kľúčové témy

  • Emmanuel Macron (En Marche!) – mladý centristický politik, bývalý minister hospodárstva, založil hnutie En Marche! v roku 2016. V kampani sa profiloval ako proeurópsky, orientovaný na ekonomické reformy, podporu podnikania, modernizáciu trhu práce a znižovanie byrokracie.
  • Marine Le Penová (Národný front) – kandidovala s nacionalistickým a euroskeptickým programom, dôraz kládla na prísnejšiu migračnú politiku, ochranu pracovných miest, kritiku globalizácie a väčšiu suverenitu štátu v rámci EÚ.
  • François Fillon (Republikáni) – konzervatívny kandidát, ktorého kampaň však značne oslabila korupčná aféra týkajúca sa zamestnávania rodinných príslušníkov ("Penelopegate").
  • Jean‑Luc Mélenchon (La France insoumise) – ľavicový populista so silným antineoliberálnym a kritickým postojom k súčasnej podobe EÚ, získal značnú podporu medzi voličmi zľava.

Dôsledky a význam výsledku

Víťazstvo Emmanuela Macrona malo viacero následkov:

  • Macron sa 14. mája 2017 stal najmladším prezidentom v dejinách Francúzska (mal 39 rokov).
  • Výhra bola vnímaná v Európe aj medzinárodne ako posilnenie proeurópskych síl a odvrátenie možného posunu Francúzska k výraznejšiemu euroskepticizmu alebo k vystúpeniu z EÚ.
  • Po prezidentových voľbách nasledovali parlamentné voľby, kde Macronovo hnutie a jeho spojenci získali v júni 2017 dostatočný počet mandátov na vytvorenie vlády. Emmanuel Macron vymenoval za premiéra Édouarda Philippa, bývalého politika z Republikánov.

Kritika, kontroverzie a priebeh kampane

Kampaň bola poznačená viacerými kauzami a ostrou politickou polarizáciou. Aféra okolo François Fillona výrazne oslabila tradičných pravicových kandidátov, zatiaľ čo Macron ťažil z obrazu nového, "nezávislého" politika mimo tradičných strán. Le Penová sa snažila "odškriepiť" radikálne prejavy z minulosti strany a osloviť širšie voličské vrstvy, no jej euroskeptické a protimigračné postoje polarizovali verejnú mienku.

Význam pre voličov a budúce voľby

Voľby 2017 vyzdvihli fragmentáciu tradičného politického systému vo Francúzsku: etablované strany ako Socialisti a Republikáni stratili časť svojej voličskej základne, zatiaľ čo nové hnutia a populistické prúdy získali výraznejší priestor. Výsledok tiež nastavil rámec pre politickú debatu v nasledujúcich rokoch, najmä okolo reformy pracovného práva, daňovej politiky a členstva Francúzska v Európskej únii.