Alice Herzová-Sommerová, známa aj ako Alice Sommerová (26. novembra 1903 – 23. februára 2014), bola česko-britská pianistka, hudobná pedagožka a nadstraníčka z Čiech. Prežila koncentračný tábor Terezín a je považovaná za jednu z najstarších žijúcich osôb, ktoré prežili holokaust. Za najstaršieho preživšieho bol však v skutočnosti o dva mesiace starší Jisrael Kristal bol.
Herzová sa narodila 26. novembra 1903 v Prahe v Rakúsko-Uhorsku. Mala sestru dvojča Marianu. Už odmalička sa venovala hudbe; neskôr pôsobila ako koncertná pianistka a pedagogička, pričom hudba zostala ústrednou súčasťou jej života.
V roku 1931 sa vydala za podnikateľa a amatérskeho hudobníka Leopolda Sommera. Mali spolu syna Raphaela Sommera. Leopold bol počas druhej svetovej vojny deportovaný do Osvienčimu; hoci prežil prevoz do Osvienčimu, neskôr zomrel v roku 1944 v koncentračnom tábore Dachau.
Počas pobytu v Terezíne hrávala Alice pravidelné koncerty, učila hudbe a sprevádzala hudobné vystúpenia, ktoré pomáhali väzňom udržať morálku. Hudba podľa nej predstavovala nástroj prežitia a vnútornú silu v extrémnych podmienkach — tú tému neskôr často zdôrazňovala v rozhovoroch a spomienkach.
Po vojne sa presťahovala do Izraeli a pracovala ako učiteľka hudby v Jeruzaleme, kde pokračovala vo výchove mladých hudobníkov a v koncertnej činnosti. V roku 1986 sa presťahovala do Belsize Parku v Londýne. Jej jediný syn Raphael Sommer bol uznávaným violončelistom a dirigentom; zomrel v roku 2001.
Alice Herz-Sommerová počas svojho dlhého života zostala aktívna hudobne aj verejne, vydala nahrávky a často hovorila o sile hudby a o vďačnosti za život. Bola hlavným predmetom dokumentárneho filmu The Lady in Number 6: Music Saved My Life, ktorý získal pozornosť medzinárodnej verejnosti a ocenenia. Vo svojich výpovediach zdôrazňovala optimizmus, vzťah k hudbe a schopnosť odpúšťať, čo prispelo k jej povahe ako inšpirujúcej osobnosti a k hudobnému dedičstvu, ktoré zanechala.
Herz-Sommerová zomrela ráno 23. februára 2014 v Londýne vo veku 110 rokov prirodzenou smrťou. Jej príbeh, nahrávky a spomienky zostávajú dôležitou súčasťou pamäti na obete a preživších holokaustu a zároveň dedičstvom hudby ako zdroja sily v ťažkých časoch.