Cosimo III. de' Medici (14. augusta 1642 – 31. októbra 1723) bol predposledným toskánskym veľkovojvodom. Vládol v rokoch 1670 až 1723 a bol starším synom toskánskeho veľkovojvodu Ferdinanda II. Jeho päťdesiatročná vláda, najdlhšia v toskánskych dejinách, sa vyznačovala snahou o morálne a právne usporiadanie štátu prostredníctvom rozsiahlych regulačných zákonov; Cosimo sa prezentoval ako veľmi nábožensky založený panovník, ktorý kládol dôraz na katolícku mravnú obnovu spoločnosti.
Politika a hospodárstvo
Cosimova vláda priniesla množstvo riadiacich nariadení — od prísnych pravidiel verejného správania a obmedzení zábavy po legislatívu, ktorá zasahovala do každodenného života obyvateľstva. Tieto opatrenia mali za cieľ posilniť morálku a dodržiavanie katolíckych zásad, no mnohé z nich tiež obmedzili spoločenský a kultúrny život. Napriek formálnemu záujmu o poriadok a pobožnosť sa za jeho vlády zhoršila finančná situácia Toskánska: hospodárstvo stagnovalo, obchod strácal na význame a štátne príjmy nedokázali pokryť rastúce výdavky. To viedlo k zvýšeniu daní a k všeobecnej hospodárskej útlme, z ktorého sa región dlho spamätával.
Manželstvo a potomstvo
Oženil sa s Margueritou Louisou d'Orléans, sesternicou Ľudovíta XIV. Manželstvo bolo známe ako nešťastné; Marguerite Louise sa nakoniec rozhodla opustiť Toskánsko a usadiť sa v kláštore Montmartre v Paríži. Z tohto zväzku sa narodili traja potomkovia. Medzi nimi boli významní: dcéra Anna Mária Lujza, ktorá sa neskôr preslávila svojou snahou zachovať rodinné umelecké poklady, a syn Gian Gastone de' Medici, ktorý sa po Cosimovej smrti stal nástupcom. Jeden zo synov (Ferdinando) zomrel pred otcom, čo ovplyvnilo otázky následníctva.
Snaženie o dedičstvo a medzinárodné dôsledky
V neskorších rokoch sa Cosimo snažil zabezpečiť, aby právo na vládu pripadlo jeho dcére (Anna Mária Lujza), keďže považoval rodinné kontinuitné riešenie za výhodné. Tieto plány však narazili na odpor veľmocí – napríklad cisár Svätej ríše rímskej Karol VI. nebol ochotný priznať plné práva dedičky podľa Cosimových predstáv. Po smrti Cosima v roku 1723 nastúpil na veľkovojvodské stolce Gian Gastone de' Medici, ktorý vládol až do vymretia mužskej línie Medici v roku 1737.
Odkaz
Cosimova dlhá vláda zanechala rozporuplné dedičstvo: na jednej strane kontinuita a snaha o morálnu obnovu, na druhej strane výrazné hospodárske zhoršenie a stratu politickej samostatnosti Toskánska voči väčším európskym mocnostiam. Po vymretí medicejskej mužskej línie prešlo Toskánsko v roku 1737 na lotrinský rod podľa dohôd veľmocí. Dôležitým kultúrnym dedičstvom sú však medicejské zbierky: dcéra Cosima, Anna Mária Lujza, zabezpečila ich zachovanie pre Florenciu v rámci tzv. rodinnej dohody (Patto di Famiglia), čím významne prispela k zachovaniu umeleckého bohatstva Toskánska pre ďalšie generácie.