Dame Elizabeth "Liz" Rosemond Taylor DBE (27. februára 1932 – 23. marca 2011) bola britsko-americká herečka, ktorá sa stala jednou z najväčších hviezd zlatého veku Hollywoodu. Preslávila ju nielen herecká tvorba – najmä špecifické fialové oči, výrazná krása a imidž filmovej legendy – ale aj jej aktívna charitatívna činnosť, hlavne v boji proti HIV a AIDS; v neskorších rokoch života aj verejná angažovanosť v zdravotníctve a ľudských právach.
Kariéra a najznámejšie filmy
Taylor začala ako detská herečka a prerazila už ako dvanásťročná vo filme National Velvet. Postupne prešla do dospelejších dramatických úloh a stala sa známa v tituloch ako Otec nevesty, Miesto na slnku, Obr, Mačka na rozpálenej plechovej streche a Náhle minulé leto. Jednu z najsledovanejších kapitol jej kariéry predstavila hlavná úloha v monumentálnej snímke Kleopatra, ktorej natáčanie sprevádzali obrovský mediálny záujem a ktoré zároveň prispelo k jej vzťahu s Richardom Burtonom.
Za výkon vo filme BUtterfield 8 získala Oscara za najlepší ženský herecký výkon a druhého Oscara získala za hlavnú úlohu vo filme Kto sa bojí Virginie Woolfovej? Taylor bola počas svojej kariéry nominovaná na niekoľko významných filmových ocenení a stala sa symbolom hereckej profesionality i osobnej charizmy. S Richardom Burtonom hrala spoločne v jedenástich filmoch, medzi ktorými patrí aj slávna adaptácia Edwarda Albeeho.
Osobný život
Elizabeth Taylor mala pestrejší osobný život, ktorý zahŕňal osem manželstiev (dva razy sa vydala za Richarda Burtona) a viacero vážnych zdravotných problémov počas jej života. Bola známa svojimi manželstvami s prominentnými mužmi a svojou otvorenosťou vo vzťahoch, čo často priťahovalo pozornosť médií. Mala štyri deti a súkromné komplikácie, ktoré sprevádzali jej kariéru aj neskorší život.
Humanitárna činnosť a ocenenia
Od polovice 80. rokov sa Elizabeth Taylor intenzívne venovala humanitárnej práci, najmä v oblasti boja proti HIV a AIDS. V roku 1985 sa stala jednou zo zakladateľov Americkej nadácie pre výskum AIDS (amfAR) a neskôr založila vlastnú organizáciu na podporu pacientov a výskumu, Nadáciu Elizabeth Taylor pre AIDS. Jej angažovanosť výrazne prispela k zvyšovaniu povedomia, získavaniu financií na výskum a zlepšeniu starostlivosti o ľudí žijúcich s HIV/AIDS.
Taylor získala množstvo ocenení za svoju celoživotnú prácu i humanitárne zásluhy, vrátane prezidentskej medaily pre občanov, Rádu čestnej légie, humanitárnej ceny Jean Hersholt a ceny za celoživotné dielo od Amerického filmového inštitútu. Americký filmový inštitút ju zaradil na siedme miesto svojho zoznamu "Najväčších legiend amerického filmového plátna". Jej filantropické aktivity a verejný profil ju urobili dôležitou postavou nielen v umení, ale aj v oblasti verejného zdravotníctva.
Posledné roky a odkaz
Od polovice 70. rokov sa Elizabeth Taylor vo filmoch objavovala menej často; občas účinkovala v televízii a divadle. V neskorších rokoch ju trápili rôzne zdravotné ťažkosti a opakované hospitalizácie. Taylor zomrela 23. marca 2011 vo veku 79 rokov na kongestívne zlyhanie srdca po dlhšom období zhoršeného zdravotného stavu. Jej odkaz pretrváva v podobe významných filmových výkonov, verejného boja proti stigmatizácii ľudí s HIV/AIDS, veľkej filantropickej činnosti a postavenia ikonickej osobnosti svetového filmu.

