William Jefferson "Bill" Clinton (narodený ako William Jefferson Blythe III; 19. augusta 1946) je americký politik a humanitárny aktivista, ktorý bol v rokoch 1993 až 2001 42. prezidentom Spojených štátov. Keď bol zvolený, mal 46 rokov a bol tretím najmladším prezidentom.

Do funkcie nastúpil na konci studenej vojny. Clinton bol prvým prezidentom z generácie baby boomu. Clinton bol druhým prezidentom, ktorý bol obžalovaný. V roku 1998 bol obžalovaný za to, že klamal o svojom sexuálnom vzťahu s Monikou Lewinskou. Predtým, ako sa stal prezidentom, bol Clinton v rokoch 1979 - 1981 a 1983 - 1992 guvernérom Arkansasu, v rokoch 1977 - 1979 generálnym prokurátorom Arkansasu. Je ženatý s Hillary Rodham Clintonovou, ktorá bola v rokoch 2009 - 2013 67. ministerkou zahraničných vecí USA, v rokoch 2001 - 2009 senátorkou za New York a v roku 2016 demokratickou kandidátkou na prezidentku USA.

Raný život a vzdelanie

Clinton sa narodil v meste Hope v Arkansase. Jeho biologický otec, William Blythe III, zomrel pred Billovým narodením; neskôr bola jeho matka provdana za Rogera Clintona, ktorého priezvisko Bill neskôr prijal. V mládí prejavil záujem o politiku a medzinárodné vzťahy.

Študoval na Georgetownskej univerzite, kde získal titul v odbore medzinárodných vzťahov (B.S. in Foreign Service). Ako Rhodesov štipendista pokračoval v štúdiu na Oxforde a neskôr absolvoval Yale Law School, kde sa zapojil do politického a právneho života a spoznal svoju budúcu manželku Hillary Rodham.

Politická kariéra pred prezidentským mandátom

Po návrate do Arkansasu začal právnickú a politickú dráhu: bol generálnym prokurátorom Arkansasu (1977–1979) a následne guvernérom štátu v rokoch 1979–1981 a 1983–1992. Ako guvernér sa sústredil najmä na reformu školstva, hospodársky rozvoj a modernizáciu štátnej správy. Stratou funkcie v roku 1980 sa však neodradil a po dvoch rokoch sa vrátil do úradu guvernéra.

Prezidentstvo (1993–2001): hlavné body politiky

Clintonova administratíva sa vyznačovala zameraním na ekonomický rast, rozpočtovú disciplínu a technologický rozvoj. Medzi hlavné oblasti a kroky patrili:

  • Hospodárstvo: prosperita 90. rokov, pokles nezamestnanosti a vyrovnávanie rozpočtu — v polovici 90. rokov sa dosiahli prebytky rozpočtu.
  • Domáca politika: pokus o komplexnú zdravotnú reformu v roku 1993, ktorý napokon neprešiel; reforma sociálneho systému (welfare reform) v roku 1996; podpora vzdelávania a investícií do infraštruktúry.
  • Obchod: podpora dohody NAFTA (Severoamerické dohody o voľnom obchode), ktorá vyvolala značné politické diskusie.
  • Obrana a sociálna politika: politika „Don't Ask, Don't Tell“ v ozbrojených silách (kompromis v otázke služieb LGBTI osôb v armáde) a zmeny v trestnom systéme vrátane sprísnenia presadzovania práva.
  • Zahraničná politika: zásahy a diplomatické aktivity v rôznych regiónoch — napr. angažovanosť v konflikte na Balkáne (NATO zásahy v Kosove), snahy o podporu mierových procesov na Blízkom východe, rozšírenie spolupráce so spojencami a podporu medzinárodného obchodu.

Kontroverzie a impeachment

Clintonovu vládu sprevádzalo niekoľko politických a súkromných škandálov, ktoré zintenzívnili politické spory:

  • Whitewater: dlhodobé vyšetrovanie investícií Clintona a jeho manželky v realitnom projekte, ktoré nebolo úplne vyriešené bez kontroverzií.
  • Skandály týkajúce sa zamestnancov Bieleho domu a obvinenia zo zneužitia moci: viaceré kontroverzné personálne a finančné rozhodnutia vyvolali kritiku.
  • Lewinská a impeachment: v roku 1998 sa spustilo vyšetrovanie súvisiace so vzťahom s Monikou Lewinskou. Clinton bol v tom roku obžalovaný (impeachment) za klamstvo pod prísahou (perjury) a obštrukciu spravodlivosti; Senát ho napokon v procese neodsúdil a zostal vo funkcii do konca druhého obdobia.
  • Prezidentské milosti: na konci mandátu udelenie milosti niektorým osobám (napr. Marc Rich) vyvolalo rozsiahlu kritiku a podozrenia z preferencií.

Po prezidentskom mandáte

Po odchode z Bielého domu pokračoval Clinton aktívne v medzinárodnej a charitatívnej práci. Spolu s manželkou založili a rozvíjali niekoľko iniciatív, z ktorých najznámejšia je Clinton Foundation a Clinton Global Initiative, zamerané na boj proti chudobe, zlepšenie zdravotnej starostlivosti a podporu rozvojových projektov po celom svete. Venoval sa tiež verejnému rečníctvu, fundraisingu a podpore rôznych humanitárnych akcií.

V roku 2004 vydal pamäti „My Life“, ktoré poskytujú osobný pohľad na jeho život a politickú kariéru. V roku 2013 mu prezident Barack Obama udelil Presidential Medal of Freedom za jeho občianske a filantropické aktivity.

Osobný život a zdravie

Bill Clinton sa oženil s Hillary Rodham v roku 1975. Majú jednu dcéru, Chelsea (nar. 1980). Clinton počas života čelil viacerým zdravotným problémom súvisiacim so srdcom: v roku 2004 podstúpil operáciu by-passu a v nasledujúcich rokoch podstúpil aj ďalšie kardiologické zákroky a kontroly, pričom aj naďalej zostáva aktívny v verejnom živote.

Dedičstvo a hodnotenie

Bill Clinton zostáva rozporuplnou, no významnou postavou modernej americkej politiky. Jeho prívrženci poukazujú na ekonomickú prosperitu, znižovanie chudoby vo svete prostredníctvom dobročinných programov a diplomatické snahy. Kritici zdôrazňujú jeho osobné skandály, spory týkajúce sa niektorých politík (napr. obchodnej a trestnej) a otázky týkajúce sa dôveryhodnosti. Jeho vplyv sa prejavuje aj cez pokračujúcu aktivitu Clintonovej rodiny v politike a verejnom živote.