Cisár Suizei (綏靖天皇, Suizei-tennō) bol druhý japonský cisár podľa tradičného poradia nástupníctva. Historici považujú cisára Suizeiho za legendárnu osobu a meno Suizei-tennō pre neho vytvorili až neskoršie generácie po jeho smrti. V tradičných japonských kronikách, najmä v dielach ako Kojiki (712) a Nihon Shoki (720), sa nachádzajú záznamy o raných panovníkoch, medzi ktorými je Suizei umiestnený hneď za prvým cisárom Jimmu; tieto texty však kombinujú mýty, genealogické tradície a politické motívy, takže ich obsah nemožno priamo považovať za overenú históriu.
Život, vláda a pramene
K životu alebo vláde tohto cisára nemožno priradiť žiadne konkrétne dátumy. Konvenčne prijaté mená a poradie prvých cisárov sa mali potvrdiť ako "tradičné" až za vlády cisára Kammu, ktorý bol 50. panovníkom dynastie Jamato. Rovnako ako u ostatných ranných cárov, informácie o Suizeiom sa dostali k neskorším kronikárom prostredníctvom ústnych tradícií a politicky motivovaných záznamov, preto presná chronológia a udalosťami podložené detaily chýbajú.
V Gukanshō sa píše, že Suizei vládol z paláca Takaoka-no-miya v Katsuragi, ktorý bude známy ako provincia Yamato. Gukanshō (napísaný v 13. storočí) je jedným z neskorších historicko-náboženských diel, ktoré sa pokúšali zhrnúť a interpretovať dejiny cisárstva; aj on čerpá z ešte starších kroník a tradícií, takže jeho údaje o raných vládcov nemožno brať ako priame dôkazy historických udalostí.
Historická perspektíva a archeológia
Moderní historici a archeológovia považujú Suizeiho za legendárnu postavu. Neexistujú nezávislé súčasné písomné záznamy ani archeologické nálezy, ktoré by jednoznačne potvrdzovali jeho existenciu alebo presnú polohu a obdobie vlády. Niektorí bádatelia predpokladajú, že mená a príbehy raných cisárov môžu odrážať dejiny viacerých kmeňových vodcov alebo regionálnych elít z obdobia Japonska pred písomnou históriou (napr. doby Yayoi a Kofun), ktoré boli neskôr zjednotené do jednej legitimizačnej línie vlády.
Dedičstvo, kult a verejná pamäť
Bez ohľadu na svoju historickú verifikovateľnosť zohráva Suizei dôležitú úlohu v tradičnej legitimácii cisárskeho rodu. Postavy ako Suizei sa stali súčasťou národnej mytológie a genealogických záznamov, ktoré japonskému cisárstvu priestorovali božský a nepremieňateľný pôvod. V neskorších storočiach boli mená a poradie cisárov oficiálne kódifikované a takto slúžili pri budovaní kontinuity a autority panovníka. Pre niektorých raných panovníkov existujú tradične pripisované hrobky (misasagi), avšak priradenie týchto tumulov konkrétnym osobám z legiend zostáva predmetom sporov medzi odborníkmi.
Záver
Cisár Suizei zostáva v japonskej tradícii ako druhý panovník a dôležitý prvok v konštrukcii cisárskej genealógie, pričom súčasná historická veda ho považuje skôr za postavu mýtov a legendárnych príbehov než za overenú historickú osobnosť. Pre záujemcov o tému sú základnými pramenejmi Kojiki a Nihon Shoki, ďalej potom stredoveké syntézy ako Gukanshō, a moderné štúdie skúmajú spojnici medzi archeologickými nálezmi a ústnymi tradíciami, ktoré formovali obraz raného cisárstva.