Harold Harefoot, tiež Harold I., (okolo 1015 – 17. marca 1040) bol anglickým kráľom v rokoch 1035–1040. Podľa súčasných prameňov bol nemanželským synom Kanuta Veľkého, panovníka Anglicka, Dánska, Nórska a čiastočne Švédska, z pomeru s Aelgifou z Northamptonu. O jeho pôvode a právoplatnom postavení v rodine panovalo v súdobých aj neskorších prameňoch značné pochybovanie, čo ovplyvnilo aj jeho postavenie po otcovej smrti.

Pôvod, nástup na trón a politická situácia

Po Kanutovej smrti 12. novembra 1035 sa jeho mladší nevlastný brat Harthacanute, syn Kanuta a legitímnej kráľovnej Emy Normandskej, považoval za dediča dánskeho i anglického trónu. Harthacanute však nemohol okamžite pricestovať do Anglicka – bol viazaný udalosťami v Dánsku, kde mu hrozil nebezpečenstvo zo strany nórskeho kráľa Magnusa I. a švédskeho panovníka Anunda Jakuba, a potreboval si zabezpečiť svoje dánske panstvo.

V tejto vákuovej situácii sa v Anglicku presadil Harold. Začal konať ako regent a neskôr si nárokoval aj kráľovskú moc. Podpora mu prišla od časti šľachty a spriaznených veľmožov, zatiaľ čo kráľovná Emma a jej priaznivci – medzi nimi aj časť wits (radcov) – stáli na strane Harthacanuta. V dôsledku sporov a politických manévrov bola Emma donútená ujsť do Flandrska, aby hľadala pomoc u svojich príbuzných.

Vládnutie a spory

Haroldova vláda bola relatívne krátka, ale sústredená na upevnenie moci. Podľa kroník sa počas jeho režimu v Anglicku udržali prepojenia s dánskou aristokraciou a boli prerušené niektoré Emmaine snahy o prinavrátenie vplyvu. Tradičné pramene pripisujú Haroldovi účasť alebo aspoň politickú zodpovednosť pri udalostiach spojených s príchodom a osudom Alfreda Æthelinga (syna Emy z predchádzajúceho manželstva), ktorý bol v roku 1036 zajatý a zabitý; podrobnosti a miera Haroldovej viny sú však predmetom historických diskusií a rôznia sa podľa prameňov.

Prezývka „Harefoot“ (doslova „zajací chod“) sa v prameňoch objavuje ako označenie Harolda; môže súvisieť s povahovou črtou, obratnosťou alebo byť hanlivým pomenovaním zo strany protivníkov – presný pôvod priezviska nie je istý.

Úmrtie a dedičstvo

Harold zomrel v Oxforde 17. marca 1040 práve v čase, keď Harthacanute pripravoval inváziu z Dánska s cieľom uplatniť svoj nárok na anglický trón. Po Haroldovej smrti sa Harthacanute stal bezprostredným nástupcom a vládol ako kráľ Anglicka. Harold bol pochovaný vo Westminsterskom opátstve.

Historický význam

  • Haroldova vláda ilustruje nestabilitu obdobia po smrti veľkých vikingských panovníkov, keď sa otázky legitímnosti a regionálnych záujmov prelínali s rodinnými spormi.
  • Jeho konanie a spory viedli k dočasnému rozdeleniu priazne medzi anglickými a dánskymi veľmožmi a pripravili pôdu pre ďalšie krátke, ale búrlivé obdobie vlády Harthacanuta a následne návrat anglosaskej dynastie.
  • V historickej literatúre je Harold často vnímaný nejednoznačne: jedni ho vidia ako pragmatického politika, ktorý využil mocenské vákuum, iní mu pripisujú krivdy spáchané v boji o trón.

O Haroldovi existuje pomerne skromné množstvo súčasných prameňov, preto mnohé detaily jeho života a konania ostávajú predmetom interpretácií a diskusií medzi historikmi.