Imelda Marcosová (narodená 2. júla 1929 ako Imelda Remedios Visitacion Romualdezová) je filipínska vládna osobnosť a vdova po 10. filipínskom prezidentovi Ferdinandovi Marcosovi. Jej prezývky sú Oceľový motýľ a Železný motýľ. Počas manželovho pôsobenia vo funkcii prezidenta (1965–1986) bola Imelda jednou z najvplyvnejších žien v krajine a verejne zastávala viacero významných postov v administratíve.
Imelda je známa najmä vďaka svojej rozsiahlej zbierke obuvi — údajne mala vyše 1 060 párov topánok, ktoré sa stali symbolom luxusu a extravagancie počas režimu Marcosovcov. V roku 2001 Imelda otvorila Múzeum obuvi v meste Marikina v obuvníckej štvrti Manily, kde je vystavených stovky párov topánok z jej zbierky. Múzeum, okrem expozície obuvi, poskytuje aj dokumenty a predmety späté s jej osobným životom a verejnou činnosťou.
Politická kariéra, pád režimu a návrat
Imelda Marcosová bola počas éry svojho manžela výraznou politickou postavou: oficiálne i neoficiálne ovplyvňovala rozhodovanie, propagovala veľké stavebné a kultúrne projekty a zastávala niektoré vládne funkcie (napríklad v rámci štruktúr zriadených počas obdobia výnimočného stavu). Po masových protestoch a Nevinnej sile (EDSA People Power) v roku 1986 Marcosovci odišli do exilu na Havaj. Do Filipín sa Imelda vrátila začiatkom 90. rokov a následne opätovne pôsobila v politike — získala niekoľko volených funkcií v 90. a 2000. rokoch a opätovne sa stala rozpoznateľnou verejnou osobnosťou.
Právne spory a odsúdenie
Rodina Marcosovcov čelila po páde režimu dlhodobým procesom týkajúcim sa údajných protiprávne získaných majetkov a sprenevery. Dňa 9. novembra 2018 bola Imelda Marcosová sandiganbayanom uznaná vinnou v siedmich prípadoch sprenevery (graft) súvisiacich s vytvorením fiktívnych nadácií za účelom ukrytia štátnych prostriedkov a súd jej vymeral trest až do výšky niekoľkých desiatok rokov väzenia. Rozsudok jej okrem toho udelil trvalú diskvalifikáciu z verejnej služby; Imelda však zostala na slobode počas odvolacích konaní. Právne spory týkajúce sa majetku a zodpovednosti pokračovali aj v nasledujúcich rokoch.
Verejný obraz a dedičstvo
Imelda Marcosová zostáva osobou vysoko polarizujúcou verejnú mienku: pre jedných symbolizuje extravagantný životný štýl, plytvanie verejnými prostriedkami a zodpovednosť za obdobie autoritárskej vlády, pre iných je politickou figúrou, ktorá sa po návrate do krajiny znovu etablovala a angažovala vo verejných aktivitách. Jej zbierka topánok a múzeum v Marikine sa stali súčasťou širokej ikonografie spájanej s menom Marcosovej — pripomienkou kontrastov medzi verejnou prezentáciou, politickou mocou a kritikou týkajúcou sa porušovania ľudských práv a korupcie v ére, ktorú spoluvytvárala.
Aj keď je Imelda Marcosová vďaka svojmu životu a politickej činnosti predmetom mnohých verejných diskusií, jej príbeh stále výrazne ovplyvňuje modernú históriu Filipín — od umeleckých a kultúrnych projektov až po dlhodobé súdne bitky o majetok a právnu zodpovednosť.