Joseph Vincent "Joe" Paterno (vyslovuje sa /pəˈtɜrnoʊ/; 21. decembra 1926 – 22. januára 2012) bol americký tréner univerzitného futbalu, ktorý sa preslávil dlhoročným pôsobením na Penn State. V rokoch 1966 až 2011 bol 46 sezón hlavným trénerom tímu Penn State Nittany Lions a počas svojej kariéry sa stal jednou z najvýraznejších postáv v dejinách college footballu. Paternova prezývka bola "JoePa".
Raný život a cesta k trénovaniu
Paterno, Američan talianskeho pôvodu, sa narodil a vyrastal v Brooklyne. V študentských a raných rokoch sa popri škole venoval futbalu a neskôr sa dlhodobo spojil s Penn State, kde sa postupne vypracoval z asistenta na pozíciu hlavného trénera. Jeho manažérske a školiteľské schopnosti, disciplína a dôraz na akademické hodnoty hráčov sa stali charakteristickými znakmi jeho štýlu vedenia tímu.
Tréner a rekordy
Počas svojej dlhoročnej kariéry viedol Paterno tím k početným úspechom. Jeho mužstvo zaznamenalo 409 víťazstiev, čo ho dlhodobo radilo medzi najúspešnejších trénerov v histórii NCAA I. divízie (Football Bowl Subdivision - FBS); bol jedným z mála trénerov, ktorým sa podarilo prekonať hranicu 400 víťazstiev. Pod jeho vedením dosiahli Nittany Lions päť neporazených sezón a vyhrali významné bowlové zápasy, pričom vrcholom úspechov boli tituly národných šampiónov v sezónach 1982 a 1986. V roku 2007 bol Paterno uvedený do Siene slávy univerzitného futbalu.
Štýl vedenia a vplyv
Paterno bol známy svojím dôrazom na prípravu, obrannú disciplínu a akademické výsledky hráčov. Okrem športových úspechov sa venoval budovaniu infraštruktúry na Penn State, získavaniu financií pre program a vytváraniu tradície, ktorá priťahovala tisíce fanúšikov. Pre mnohých alumnov, hráčov a fanúšikov bol symbolom stability a lojality k univerzite.
Kontroverzia a odvolanie
Paternova kariéra však skončila v tieni vážnej aféry. V novembri 2011 univerzita odvolala Paterna uprostred futbalovej sezóny po tom, čo bol dlhoročný asistent trénera Jerry Sandusky zatknutý pre obvinenia zo sexuálneho zneužívania detí. Nasledovalo rozsiahle interné a externé vyšetrovanie (vrátane správy vedenia pod vedením bývalého sudcu Louisa Freeha), ktoré konštatovalo pochybenia a nedostatočnú reakciu niektorých vedúcich predstaviteľov univerzity v tom, ako boli zaobchádzané so svedectvami a podozreniami.
Aféra viedla k trestnoprávnemu stíhaniu a vynesenému rozsudku voči Sanduskymu, ako aj k významným administratívnym a reputačným následkom pre Penn State. Štátne a športové orgány uvalili na univerzitu viaceré sankcie a rozhodnutia (vrátane disciplinárnych opatrení voči futbalovému programu), ktoré sa následne stali predmetom právnych a verejných diskusií.
Smrť a dedičstvo
Paterno zomrel 22. januára 2012 vo veku 85 rokov na rakovinu pľúc. Jeho smrť podnietila rozsiahle reakcie – od pietnych spomienok bývalých hráčov a priaznivcov až po kritické diskusie o tom, do akej miery bol zodpovedný za zlyhania vedenia univerzity vo vzťahu k prípadu Sandusky. Jeho odkaz zostáva zložitý a rozporuplný: na jednej strane významné športové úspechy, na druhej strane otázky týkajúce sa etiky a zodpovednosti na najvyšších úrovniach inštitúcie.
Ocenenia a pamäť
Okrem uvedenia do Siene slávy univerzitného futbalu si Paterno vyslúžil počas života množstvo ďalších ocenení a čestných titulov. Po jeho odchode do dôchodku a po jeho smrti prebiehali diskusie o tom, ako ho mať zašifrovaného v kolektívnej pamäti univerzity – vrátane sporov o pomenovaniach, sochách a ďalších pamätníkoch. Debata o jeho mieste v dejinách univerzitného futbalu a o tom, ako sa vyrovnať s jeho pozitívnymi a negatívnymi rozmermi, pretrváva aj po rokoch.
Joe Paterno zostáva jednou z najvýraznejších a zároveň najkontroverznejších postáv amerického univerzitného futbalu — trénerom, ktorého športové úspechy a dlhodobý vplyv nemožno prehliadnuť, pričom okolnosti jeho konca kariéry otvorili vážne otázky o zodpovednosti inštitúcií a jednotlivcov.