Muammar Muhammad Abú Minjár al-Kaddáfí(arabsky: مُعَمَّر القَذَّافِي Muʿammar al-Qaḏḏāfī audio )[variácie] (c. 1942 - 20. októbra 2011), známejší ako plukovník Kaddáfí, bol líbyjský politik. Líbyi vládol v rokoch 1969 až 2011.
Život a vznik pri moci
Al-Kaddáfí sa narodil približne v roku 1942 v beduínskom prostredí pri meste Sirte; presný dátum jeho narodenia nie je jasný a v rôznych zdrojoch sa uvádzajú odlišné roky (často 1942 alebo 1944). V mladosti vstúpil do armády, kde sa rýchlo presadil ako náčelník malé skupiny dôstojníkov. Dňa 1. septembra 1969 viedol bezkrvavý štátny prevrat, ktorý zvrhol kráľa Idrisa I. a zriadil revolučnú vládu vedenú Revolučnou veliteľskou radou (Revolutionary Command Council). Al-Kaddáfí sa postupne stal neformálnym vodcom krajiny a v povojnových desaťročiach upevnil svoju moc rôznymi inštitucionálnymi a osobnostnými mechanizmami.
Politika, ideológia a domáci režim
Al-Kaddáfí predstavil vlastnú politickú koncepciu nazvanú „Tretia medzinárodná teória“, ktorá je publikovaná v jeho Zelenej knihe (Green Book). V roku 1977 vyhlásil Libyiu za „Džamáhíríju“ (štát mas), formálne odmietol tradičné štátne inštitúcie a predstavil systém miestnych „revolučných“ rád a zhromaždení. Oficiálne tituly, ktoré používal, nezahŕňali prezidentský úrad; sám seba označoval za „bratského vodcu a sprievodcu revolúcie“.
Vnútri krajiny presadzoval národné vlastníctvo nad ropným priemyslom, rozsiahlu sociálnu politiku financovanú z príjmov z ropy, bezplatné zdravotníctvo a vzdelanie a určité zlepšenia postavenia žien. Na druhej strane režim charakterizovalo tvrdo potláčanie opozície, obmedzovanie slobody tlače a zhromažďovania, politické väzenia a podľa medzinárodných organizácií aj systematické porušovanie ľudských práv. Kaddáfí vytvoril výrazný osobnostný kult a dlhé roky vládol takmer bez konkurenčných politických síl.
Medzinárodné vzťahy a kontroverzie
Počas svojej vlády alternoval Kaddáfí svoju zahraničnú orientáciu — od podpory palestínskych a ďalších anti-imperialistických hnutí cez hosťovanie revolučných skupín až po neskorší dôraz na africkú integráciu a rozvoj. V 70. a 80. rokoch bol jeho režim kritizovaný za podporu teroristických skupín a zásahy do vnútorných záležitostí iných štátov; Libye boli pripisované zodpovednosť za niektoré medzinárodné teroristické útoky vrátane výbuchu na lotníku Pan Am nad škótskym Lockerbie v roku 1988. V 90. rokoch nasledovali ekonomické sankcie zo strany OSN a západných krajín.
V roku 2003 Kaddáfí súhlasil s tým, že Libye zanechá programy hromadného ničenia a otvorí sa medzinárodným inšpekciám. Následne Libye rokovala so Západom, postupne zrušili niektoré sankcie a došlo k čiastočnému normalizovaniu vzťahov. Napriek tomu ostávali spory a podozrenia týkajúce sa minulých aktivít režimu.
Povstanie v roku 2011 a koniec vlády
V kontexte Arabského jari vypukli v Líbyi v februári 2011 masové protesty, ktoré sa rýchlo zmenili na ozbrojené povstanie proti Kaddáfího režimu. Konflikt prerástol do občianskej vojny medzi vernými jednotkami režimu a povstalcami. V marci 2011 prijalo Bezpečnostná rada OSN rezolúciu 1973, ktorá povolila „všetky nevyhnutné opatrenia“ na ochranu civilistov; na základe toho zasiahla proti proregimným silám medzinárodná koalícia vedená NATO.
Po mesiacoch bojov bol Kaddáfí 20. októbra 2011 zajatý a následne zabitý v rodnom meste Sirte. Okolnosti jeho smrti a spôsob, akým bol zaobchádzané s jeho telom, vyvolali širokú pozornosť a kontroverzie; jeho smrť ukončila viac než štyridsaťročnú éru jeho priamej vlády, ale krajina nastúpila do obdobia dlhotrvajúcej nestability a konfliktov medzi rôznymi ozbrojenými a politickými skupinami.
Dedičstvo
Hodnotenie Kaddáfího vlády zostáva v medzinárodnom a domácom kontexte rozdelené: z jednej strany mu niektorí pripisujú modernizáciu infraštruktúry, zlepšenie zdravotnej starostlivosti a vzdelávania či určitú sociálnu istotu pre obyvateľstvo, z druhej strany sa mu vyčíta autokratické riadenie, porušovanie ľudských práv, podpora militantných skupín v minulosti a politika, ktorá prispela k regionálnej nestabilite. Po jeho odstránení zostala Líbye otvorená otázka vybudovania jednotnej, stabilnej a demokratickej vlády.